Naše mestá na Al-Idrísiho mape "Tabula Rogeriana" (časť 2.)

...o tom, ako ich slávny arabský geograf na mapu zapísal a vo svojej knihe opísal :-)

      V druhej časti príspevku o Al-Idrísim nadviažem na moje posledné slová z predchádzajúceho príspevku, kde som spomínal, že na Tabule Rogeriana z roku 1154 je zobrazené aj naše dnešné územie. Tak teda, pozrime sa, čo si Al-Idrísi počas svojich ciest v týchto končinách zaznačil do poznámok a ako sa to prejavilo v jeho najslávnejšom diele.

      Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že na takejto mape sveta dosahuje jej miera generalizácie také hodnoty, že je prakticky nemožné, aby tu bolo zobrazené akékoľvek mesto na na našom území. Opak je však pravdou. Na mape s tak značnými rozmermi (3,5 x 1,5 metra) je väčšia šanca, že sem budú zakreslené aj relatívne menšie, avšak z hľadiska funkcií významné mestá (napr. obranné, obchodné, kultúrne a. i.). Navyše, ako som už spomínal, Al-Idrísi bol pri svojej práci veľmi precízny a Uhorsko dokonca osobne navštívil, takže sám mohol zvážiť, čo do mapy zakreslí a čo nie. A práve vďaka týmto skutočnostiam dnes môžeme náše skúmanie zobrazovania Slovenska na starých mapách aplikovať aj na toto slávne kartografické dielo.

Časť mapy zobrazujúca oblasť strednej Európy. Všimnite si pomerne hustú riečnu a sídelnú sieť. Výtvarne zaujímavo sú prevedené pohoria, ktoré majú tvar tiahnuceho sa hada.  Naše dnešné územie sa nachádza takmer v strede.

Najstaršie zobrazenie Nitry

        

        Tabula Rogeriana má pre nás veľký význam, pretože je to jedna z mála stredovekých máp, na ktorých je zachtytené naše územie aj s mestami. Uhorsko je tu zaznačené ako Bilad ankaria, ďalej tu nachádzame naše dve mestá- Nitru (Neitram) a Bratislavu (Buzana), ktoré sú na nej lokalizované južne od toku Dunaja (mapa je totiž v orientovaná opačným smerom). Dunaj (nahr Danu) a vlastne celá riečna sieť je zobrazená pre nás v netradičnej zelenej farbe.

      Dôležitý je fakt, že ide vôbec o historicky prvé známe zobrazenie mesta Nitra na akejkoľvek mape, pričom dnes môžeme len ťažko predpokladať, že by sme toto mesto našli na mape ešte staršieho datovania. Nitra sa tu však nenachádza náhodou. Už v období vzniku mapy (1154) bola totiž významným kultúrnym a náboženským centrom v širšom stredoeurópskom priestore, pričom nadväzovala na stále  relatívne nedávnu a živú veľkomoravskú tredíciu. A Al-Idrísi to aj postrehol, čoho dôkazom je aj jeho zmienka o Nitre vo svojom cestopise Potešenie toho, ktorý túži po cestovaní cez horizonty, kde sa píše: „Nitra je  veľké kvitnúce mesto rozložené v širokom údolí. Má veľa obyvateľov. Pretekajú cezeň rieky a okolo neho sú úrodné polia. Mesto je veľmi bohaté a má veľa svetských statkov. Okolo mesta sú vinice a kvitnúce záhrady“. Nuž, z opisu vyplýva, že na Al-Idrísiho musela Nitra zapôsobiť skutočne silným dojmom.

Detailný výrez z mapy s vyobrazením Nitry, Bratislavy a Dunaja.

Al-Idrísi spomína aj Bratislavu

        Okrem Nitry však na mapu Al-Idrísi zakreslil aj naše ďalšie mesto- Bratislavu, ktorú zapísal v arabskej abecede bez samohlások ako b-z-n resp. p-z-n. Toto mesto teda môžeme prečítať ako "Buzana, Božan, či Požon", pričom takéto pomenovanie presne zodpovedá známemu názvu Bratislavy v minulosti (po maďarsky Pozsony). Keď Al- Idrísi precestoval v polovici 12. storočia týmto bohatým trhovým strediskom, do svojich poznámok si zapísal: „Būzāna je mesto stredne veľké, kvitnúce, s mnohými obyvateľmi. Mesto je husto zastavané budovami".

                          Mapa na dvojstrane v Rogerovej knihe

Ďalšie zmienky a záhadné mesto "Butaš"

         Z dnešného územia Slovenska Al-Idrísi vo svojej geografickej encyklopédii spomína okrem Dunaja aj ďalšie rieky (Váh, Nitra alebo Hron), ktoré sa do Dunaja vlievajú neďaleko mesta Būzāna a pramenia v horách Balwāk, čo sú zrejme Tatry (alebo v širšom ponímaní Karpaty). V knihe nachádzame aj mesto akési mesto Buţ(a)š. „Buţ(a)š je malé ale kvitnúce mesto. K mestu patria polia a kultivovaná pôda." 

         Bohužiaľ, na mape sa toto mesto nenachádza a na základe tak strohého opisu je jeho   konkrétna lokalizácia len veľmi náročná, priam až nemožná. Z opisu sa dá vydedukovať, že zrejme ide o mesto ležiace na úrodnej nížine alebo v kotline. Niektorí bádatelia ho stotožňujú s Trenčínom alebo dokonca s Rimavskou Sobotou, tu treba ale podotknúť, že ide len o nepotvrdené domnienky bez adekvátnych a spoľahlivých argumentov.

Autor:  Marek Valko

Al-Idrísiho "Tabula Rogeriana" - klenot stredovekej kartografie (časť 1.)

V mojom predchádzajúcom príspevku som spomínal ešte staršiu mapu s naším územím ako je "Romweg" z roku 1500 a naznačil som, že je na nej zobrazené aj územie Slovenska. Reč je o mape "Tabula Rogeriana", ktorej autorom je vynikajúci arabský kartgograf Al-Idrísi. A práve tejto mape je venovaný môj nasledujúci príspevok. Poďme však pekne po poriadku.

                                                   Al-Idrísi (1099–1165/1166?)

Al-Idrísiho život

          Muhammad Al-Idrísi bol arabský geograf, kartograf, a cestovateľ, ktorý pracoval na Sicílii v službách normanského kráľa Rogera II. Al-Idrísi sa narodil v Ceute v Španielsku v roku 1099, kde utiekol jeho prastarý otec po páde Malagy (1057). Tak ako všetci moslimskí zemepisci, aj Al Idrísí cestoval do mnohých vzdialených miest, vrátane Európy, za účelom získavania nových geografických údajov. Svoju mladosť prežil najmä cestovaním po severnej Afrike a Španielsku, vďaka čomu nadobudol detailné vedomosti o týchto oblastiach. O jeho štúdiách vieme len toľko, že vzdelanie získal v Cordobe. Počas svojich ciest navšívil mnoho európskych krajín, napr. Portugalsko, Francúzsko, Anglicko, a čo je pre nás zaujímavé, aj Uhorsko. Nie je potvrdené či zomrel v roku 1165 alebo v roku 1166. Mnoho učencov ho považuje za najväčšieho geografa a kartografa stredoveku. 

        Jeho sláva a schopnosti ho upriamili do pozornosti Rogera II., normanského kráľa Sicílie, ktorý ho pozval na svoj dvor, aby vydal aktuálnu mapu sveta. 

Al-Idrísiho dielo

      Al-Idrísí skonštruoval okrúhlu mapu sveta z čistého striebra, ktoré vážilo okolo 300 kilogramov a vyznačil na nej sedem kontinentov s obchodnými trasami, jazerami a riekami, významnými mestami, rovinami i pohoriami. Svet opísal v diele Al-Kitáb al-Rudžarí (Rogerova kniha), v preklade aj "Potešenie toho, ktorý túži po cestovaní cez horizonty." Je to geografická encyklopédia, obsahujúca informácie nielen o Ázii a Afrike, ale tiež o európskych krajinách. A práve súčasťou tejto encyklopédie je aj vynikajúca mapa sveta, ktorú si predstavíme podrobnejšie.

    Al-Idrísi taktiež zostavil ďalšiu, rozsiahlejšiu geografickú encyklopédiu, podobnú predchádzajúcej,  s názvom "Zábava ľudí a potešenie duše", táto je tiež známa ako "Kniha kráľovstiev a obchodných ciest."

Al-Idrísiho mapa "Tabula Rogeriana"

Túto mapu Al-Idrísi vyhotovil v roku 1154 pre kráľa Rogera II. a na jej komentároch a ilustráciách pracoval neuveriteľných 18 rokov! Ide o jednu z najdokonalejších máp svojej doby, vďaka čomu zostala po dobu celých 300 rokov neprekonaná. Zobrazený je na nej dovtedy známy svet na severnej pologuli, pričom južná hemisféra z pochopiteľných dôvodov úplne absentuje. Z dnešného hľadiska by sme mohli povedať, že je na nej zachytená takmer celá Eurázia a Afrika. Na mape je až prekvapivo precízne zobrazený Apeninský polostrov (povestná talianska "čižma") a samozrejme Sicília, kde Al-Idrísi pôsobil. Dobre je viditeľný aj Pyrenejský, Balkánsky, či Arabský polostrov, no mňa zaujali kontúry Stredozemeného mora, ktoré mal autor očividne veľmi dobre zmapované- z toho vyplýva aj jeho správne zobrazená poloha medzi Afrikou, Európou a Áziou. Za povšimnutie stoja aj dve vnútrozemské moria- Čierne a Kaspické, či črtajúci sa výbežok indického subkontinentu, jeho veľkosť na mape je však značne poddimenzovaná.

Al-Idrísiho "Tabula Rogeriana" preorientovaná na sever. Všimnite si dobre viditeľné obrysy Európy, Afriky či Arabského polostrova.

Autor rozdelil Zem podľa Ptolemaiovej koncepcie na sedem klimatických pásiem, pričom každé pásmo ešte rozdelil na 10 sekcií. Samozrejme, každé pásmo podrobne opisuje v textovej časti, z čoho vyplýva, že ide o skutočne monumentálne dielo mimoriadneho historického významu.

      Do dnešných čias sa zachovalo iba desať kópií Rogerovej knihy, z nich 5 kópií má kompletný text a osem aj všetky mapy. Dve kópie Rogerovej knihy sa nachádzajú v Bibliothéque nationale v Paríži, z nich jedna je zároveň aj najstaršou z roku 1325. Ďalšiu kópiu vydanú v Káhire roku 1553 možno nájsť v Oxfordskej knižnici a najkompletnejšia kópia vrátane všetkých máp je uchovávaná v Istanbule.

                                   Detail z mapy

Zaujímavosť na záver: Na Al-Idrísiho počesť bol ako "IDRISI" pomenovaný aj GIS softwér na tvorbu máp.

P.S.: V nasledujúcom príspevku sa zameriam na Al-Idrísiho mapu vo vzťahu k dnešnému územiu Slovenska a myslím, že moje zistenia budú ešte v tomto prípade celkom zaujímavé :)

Autor: Marek Valko

      

,,Romweg” - jedna z prvých máp zobrazujúca naše mestá

...Erhard Etzlaub je autorom mapy ,,Romweg”, ktorá ako jedna z prvých zachytáva akékoľvek mesto na našom území - ide konkrétne o Bratislavu a Kremnicu, pričom Kremnica je tu zobrazená zrejme po prvýkrát.

Erhard Etzlaub (* 1460, Erfurt -  † 1532, Norimberg) bol nemecký astronóm, geodet, kartograf, fyzik a konštruktér. O jeho živote nevieme takmer nič, pričom všetky informácie o ňom nachádzame len útržkovite v rôznych listoch. Istý Erhart Etzlauber sa stal v roku 1484 obyvateľom Norimbergu, ale jeho povolanie sa v spise neuvádza. Ďalšiu zmienku o osobe menom Eberhardus Eczleiben nachádzame v roku 1468 v súvislosti s jeho prijatím na Erfurtskú univerzitu, ktorá bola založená už v roku 1379 (ide o najstaršiu univerzitu v Nemecku).

          Z listov datovaných rokmi 1500 a 1507 vieme, že bol veľmi dobrým a uznávaným výrobcom kompasov a geodetom. Z ďalšieho listu z roku 1517 sa dozvedáme, že ,,pracoval ako fyzik najmenej štyri roky” a ,,pochádza z mesta Erfurt.” V roku 1515 sa predstavoval ako ,,astronóm a fyzikus Erfurtskej univerzity”. Zomrel pravdepodobne v januári alebo začiatkom februára v roku 1532, pričom po sebe nezanechal žiadneho potomka.

Eztlaub a jeho ,,Romweg”

Erhard Etzlaub - Romweg (1500). Všimnite si pootočené písmo a tiež pomerne presné obrysy Európy v oblasti Apeninského a Jutského polostrova.  

Erhard Etzlaub sa preslávil najmä ako autor veľmi dobrej a na tú dobu pomerne presnej Rímskej cestnej mapy (tzv. Romweg) z roku 1500. Prečo práve rímskej? Ja za tým zaujímavá príčina. Na rok 1500 totiž pripadalo významné kresťanské jubileum- 1500 rokov od narodenia Ježiša Krista, kedy sa v Ríme očakávala masová účasť pútnikov z celej Európy (napr. v roku 1575 ich do Ríma prišlo až 300 000!). Pri tejto príležitosti sa v Ríme s povolením pápeža Alexandra VI. otvorili brány 4 veľkých bazilík a taktiež "posvätná" brána Chrámu sv. Petra, aby mohli pojať státisíce pútnikov z celej kresťanskej Európy. 

          A Etzlaub práve s úmyslom uľahčiť a koordinovať pohyb pútnikov z celej Európy vytvoril vôbec prvú cestnú mapu s vyznačenými cestnými komunikáciami v strednej Európe, ktoré smerovali do jedného jediného bodu- do Ríma. (Známe motto "všetky cesty vedú do Ríma je v tomto prípade mimoriadne výstižné"). Samotná mapa je drevoryt so stereografickou projekciou o rozmeroch 41 x 29 cm a jej mierka je približne 1: 5 600 000.  Tak ako všetky Etzlaubove mapy, aj miestopis tejto mapy je takpovediac "hore nohami", preto je čítanie a orientovanie v nej náročnejšie

          Podklad pre mapu autor čerpal zrejme z ešte staršej Friderikovej mapy a taktiež mu pomohli aj rozhovory s obchodníkmi, ktorí za ochodom cestovali prakticky po celej Európe a mali tak mnoho informácií, ktoré Etzlaubovi pri tvorbe mapy určite veľmi pomohli.

Etzlaub v mape dokonca zobrazil aj vzdialenosti medzi jednotlivými mestami na dôležitých cestách, a to tak, že cesty sú označené bodkami, pričom vzdialenosť medzi nimi predstavuje tzv. nemeckú míľu, teda 7400 m. Takto sa dajú jednoducho spočítať úseky medzi bodkami a keď ich vynásobíme spomínaným číslom 7400, jednoduchou matematickou operáciou dostaneme vzdialenosť medzi mestami.

Oblasť zobrazená na mape sa rozprestiera medzi 58º s. g. š. (Viborg v Dánsku) a 41º s. g. š. (Neapol). Z hľadiska zemepisnej dĺžky je na mape oblasť medzi Parížom na západe a Budapešťou na východe. 

          

Etzlaubovu mapu však nespomínam náhodou. Ide totiž o jedno z najstarších vyobrazení nášho územia s exaktným pomenovaním našich miest ako Bratislava a Kremnica, pričom doteraz sa o tejto mape z mne neznámeho dôvodu vôbec nehovorilo. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o vôbec prvé známe zobrazenie mesta Kremnica na mape, no na potvrdenie tejto hypotézy bude nutný ešte ďalší výskum.

Výrez z Etzlaubovej mapy zobrazujúci dnešné územie Slovenska. Dobre čitateľná je Bratislava (Prespurg) a Kremnica (Cremnicz). Pod Bratislavou  Hainburg (Heijnbrg), južne od Kremnice je Přerov? (Prervicz). Všimnite si pekne vyznačenú obchodnú cestu prechádzajúcu Moravou s dobre čitateľnými názvami českých miest. Naše územie je pokryté vrchmi, severne od nich tečie Dunaj (v skutočnosti južne).

Etzlaub okrem máp vyrábal aj prenosné slnečné hodiny (akúsi vreckovú verziu), ktoré zároveň slúžili aj ako kompas a je autorom aj viacerých almanachov, teda nástenných kalendárov, kde boli zobrazené okrem iného sviatočné dni, fázy mesiaca či polohy planét. Tu teda nesporne využil svoje znalosti z astronómie.

Na záver snáď len toľko, že Etzlaubova mapa pre mňa doteraz zostáva jedným z najstarších relevantných prameňov so zobrazením akéhokoľvek mesta na slovenskom území. To však neznamená, že ich výskyt na starších mapách nie je možný...napríklad Bratislavu nachádzame na ešte staršej mape, ale to už predbieham, pretože o nej si povieme v jednom z nasledujúcich príspevkov. 

Autor: Marek Valko