pondelok 4. júla 2011

Al-Idrísiho "Tabula Rogeriana" - klenot stredovekej kartografie (časť 1.)



V mojom predchádzajúcom príspevku som spomínal ešte staršiu mapu s naším územím ako je "Romweg" z roku 1500 a naznačil som, že je na nej zobrazené aj územie Slovenska. Reč je o mape "Tabula Rogeriana", ktorej autorom je vynikajúci arabský kartgograf Al-Idrísi. A práve tejto mape je venovaný môj nasledujúci príspevok. Poďme však pekne po poriadku.


                                                   Al-Idrísi (1099–1165/1166?)

Al-Idrísiho život
          Muhammad Al-Idrísi bol arabský geograf, kartograf, a cestovateľ, ktorý pracoval na Sicílii v službách normanského kráľa Rogera II. Al-Idrísi sa narodil v Ceute v Španielsku v roku 1099, kde utiekol jeho prastarý otec po páde Malagy (1057). Tak ako všetci moslimskí zemepisci, aj Al Idrísí cestoval do mnohých vzdialených miest, vrátane Európy, za účelom získavania nových geografických údajov. Svoju mladosť prežil najmä cestovaním po severnej Afrike a Španielsku, vďaka čomu nadobudol detailné vedomosti o týchto oblastiach. O jeho štúdiách vieme len toľko, že vzdelanie získal v Cordobe. Počas svojich ciest navšívil mnoho európskych krajín, napr. Portugalsko, Francúzsko, Anglicko, a čo je pre nás zaujímavé, aj Uhorsko. Nie je potvrdené či zomrel v roku 1165 alebo v roku 1166. Mnoho učencov ho považuje za najväčšieho geografa a kartografa stredoveku. 
        Jeho sláva a schopnosti ho upriamili do pozornosti Rogera II., normanského kráľa Sicílie, ktorý ho pozval na svoj dvor, aby vydal aktuálnu mapu sveta. 

Al-Idrísiho dielo
      Al-Idrísí skonštruoval okrúhlu mapu sveta z čistého striebra, ktoré vážilo okolo 300 kilogramov a vyznačil na nej sedem kontinentov s obchodnými trasami, jazerami a riekami, významnými mestami, rovinami i pohoriami. Svet opísal v diele Al-Kitáb al-Rudžarí (Rogerova kniha), v preklade aj "Potešenie toho, ktorý túži po cestovaní cez horizonty." Je to geografická encyklopédia, obsahujúca informácie nielen o Ázii a Afrike, ale tiež o európskych krajinách. A práve súčasťou tejto encyklopédie je aj vynikajúca mapa sveta, ktorú si predstavíme podrobnejšie.
    Al-Idrísi taktiež zostavil ďalšiu, rozsiahlejšiu geografickú encyklopédiu, podobnú predchádzajúcej,  s názvom "Zábava ľudí a potešenie duše", táto je tiež známa ako "Kniha kráľovstiev a obchodných ciest."


Al-Idrísiho mapa "Tabula Rogeriana"

Túto mapu Al-Idrísi vyhotovil v roku 1154 pre kráľa Rogera II. a na jej komentároch a ilustráciách pracoval neuveriteľných 18 rokov! Ide o jednu z najdokonalejších máp svojej doby, vďaka čomu zostala po dobu celých 300 rokov neprekonaná. Zobrazený je na nej dovtedy známy svet na severnej pologuli, pričom južná hemisféra z pochopiteľných dôvodov úplne absentuje. Z dnešného hľadiska by sme mohli povedať, že je na nej zachytená takmer celá Eurázia a Afrika. Na mape je až prekvapivo precízne zobrazený Apeninský polostrov (povestná talianska "čižma") a samozrejme Sicília, kde Al-Idrísi pôsobil. Dobre je viditeľný aj Pyrenejský, Balkánsky, či Arabský polostrov, no mňa zaujali kontúry Stredozemeného mora, ktoré mal autor očividne veľmi dobre zmapované- z toho vyplýva aj jeho správne zobrazená poloha medzi Afrikou, Európou a Áziou. Za povšimnutie stoja aj dve vnútrozemské moria- Čierne a Kaspické, či črtajúci sa výbežok indického subkontinentu, jeho veľkosť na mape je však značne poddimenzovaná.


Al-Idrísiho "Tabula Rogeriana" preorientovaná na sever. Všimnite si dobre viditeľné obrysy Európy, Afriky či Arabského polostrova.

Autor rozdelil Zem podľa Ptolemaiovej koncepcie na sedem klimatických pásiem, pričom každé pásmo ešte rozdelil na 10 sekcií. Samozrejme, každé pásmo podrobne opisuje v textovej časti, z čoho vyplýva, že ide o skutočne monumentálne dielo mimoriadneho historického významu.
      Do dnešných čias sa zachovalo iba desať kópií Rogerovej knihy, z nich 5 kópií má kompletný text a osem aj všetky mapy. Dve kópie Rogerovej knihy sa nachádzajú v Bibliothéque nationale v Paríži, z nich jedna je zároveň aj najstaršou z roku 1325. Ďalšiu kópiu vydanú v Káhire roku 1553 možno nájsť v Oxfordskej knižnici a najkompletnejšia kópia vrátane všetkých máp je uchovávaná v Istanbule.


                                   Detail z mapy

Zaujímavosť na záver: Na Al-Idrísiho počesť bol ako "IDRISI" pomenovaný aj GIS softwér na tvorbu máp.


P.S.: V nasledujúcom príspevku sa zameriam na Al-Idrísiho mapu vo vzťahu k dnešnému územiu Slovenska a myslím, že moje zistenia budú ešte v tomto prípade celkom zaujímavé :)


Autor: Marek Valko


      

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára