Bratislava na rytinách Friedricha Bernarda Wernera

Friedrich Bernard Werner (1690-1776) patrí k najvýznamnejším kresličom a vedutistom stredoeurópskeho baroka. Počas svojho života precestoval viaceré historické stredoeurópske krajiny ako Čechy, Moravu, Sliezsko, Poľsko, Sasko, Bavorsko, Rakúsko a Uhorsko, a práve vďaka tomu je jeho dielo veľmi rozsiahle. Je autorom stoviek kvalitných rytín a tušových kresieb, vďaka ktorým prekonal dielo M. Meriána zo 17. storočia. Werner svoje rytiny vydal u známeho augsburského medirytca a vydavateľa Martina Engelbrechta (1684-1756)

Obr. 1: Friedrich Bernard Werner (1690-1776)

Prinášam niekoľko veľmi pekných Wernerových medirytín Bratislavy, ktoré sú dnes pre nás vzácnym zdrojom poznatkov o tom, ako Bratislava vyzerala v období baroka. V odbornej literatúre je zmienka o Wernerovej žiadosti z roku 1732 adresovanej vtedajšiemu uhorskému miestodržiteľovi Františkovi Lotrinskému. Žiadosť sa mala týkať povolenia vyhotoviť predlohy v interiéri historickej Bratislavy. O tom, že F. Lotrinský žiadosti vyhovel, svedčia aj nasledujúce kresby mesta ako aj jeho interiéru. Werner pri svojej práci používal najmä techniku lavírovanej perokresby. (1)

Obr. 2: Pekná kolorovaná veduta Bratislavy z pravého brehu Dunaja (dnešná Petržalka) z roku 1732. Hore uprostred názvová páska, pod vedutou register objektov mesta. 

Obr. 3: Pohľad na Bratislavský hrad (1735). Okrem iného zaujme aj intenzívna lodná preprava na Dunaji.

Obr. 4: Veduta mesta spoza mestských hradieb od východu na západ (medzi 1720 a 1756). Dunaj vľavo, všimnite si pekne obhospodarované polia pred mestom, ako aj kolorovanú kartušu s mestským erbom uprostred dole.

OObr.5: Tá istá, tentokrát kolorovaná veduta 

Obr. 6: Veduta mesta tentokrát od severu (medzi 1712 a 1740). Uprostred hore názvová páska, ktorú nesú anjeli, na dolnom okraji erb mesta a figurálna štafáž. Pod vedutou latinský a nemecký text o histórii mesta.

Obr. 7: Pohľad na Bratislavský hrad z Pálffyovskej záhrady (medzi 1720 a 1756). Pod hradom rozsiahla  Pálffyho kúria. Za zmienku stojí zaujímavá konštrukcia postavená okolo mohutného stromu, ktorá slúžila zrejme ako vyhliadka (vľavo).

Obr. 8: Pohľad na kostol a kláštor milosrdných bratov v Bratislave (medzi 1720 a 1756). Medirytina zachytáva pohľad na kláštorný komplex rehole milosrdných bratov (rehola sv. Jána z Boha), ktorí prišli do Bratislavy v roku 1669 a pred mestským opevnením si postavili kostol Navštívenia Panny Márie, kláštor a nemocnicu pre nemajetných obyvateľov (mužov). Objekty boli vážne poškodené vojnovými udalosťami v osemdesiatych rokoch 17. storočia a po rekonštrukcii vznikol takýto pôsobivý objekt jednotného slohového charakteru (1).

Obr. 9: Dóm sv. Martina (medzi 1735  a 1745).

Obr. 10: Barokovo upravená Esterházyho záhrada (medzi 1720 a 1756). Pravdepodobne v priestoroch dnešnej záhrady Letného arcibiskupského paláca 


Použité zdroje: Mollova mapová zbierka (http://mapy.mzk.cz/)
                       (1) http://www.gmb.sk/sk/month/detail/januar_2009


Autor: Marek Valko