Leonardo da Vinci (1452-1519), tento renesančný génius, majster vedy a umenia je známy predovšetkým vďaka svojim majstrovským výtvarným skvostom ako Mona Lisa alebo Posledná večera. Da Vinci bol však tiež vynikajúcim vedcom, architektom, inžinierom a vynálezcom, ktorého pole pôsobnosti bolo skutočne rozsiahle – od architektúry až po astronómiu či anatómiu. V tejto súvislosti je zaujímavé, že voda zohráva v jeho rozsiahlom diele skutočne významnú úlohu, pretože jej venoval nemálo priestoru vo svojich vedeckých traktátoch.
Da Vinciho pozorovania vody
Da
Vinciho genialitu vystihuje aj fakt, že praktizoval vedu postavenú na
hypotézach už 200 rokov pred Newtonom, Perraultom či Halleym. Takmer presne
vystihol princípy hydrologického cyklu a vôbec ako prvý opísal fluviálnu
eróziu. Pre Leonarda bola voda plná paradoxov, a preto ho neprestávala
fascinovať. Z jeho zápiskov sa dozvedáme, že „voda je niekedy ostrá a niekedy silná, niekedy kyslá
a niekedy horká. Niekedy sladká, niekedy plytká, inokedy však hlboká.
Niekedy prináša bolesť alebo mor, inokedy je ozdravujúca alebo jedovatá.
Prechádza zmenami takej povahy, ako je rôznych miest, ktorými putuje.
A tak, ako sa mení zrkadlo s farbou predmetu, mení sa aj voda
a stáva sa škodlivou, prečisťujúcou, zvierajúcou, sírnatou, slanou,
trúchlivou, zúriacou, zlostnou, červenou, žltou, zelenou, čiernou, modrou,
mastnou, hrubou alebo tenkou. Niekedy podnecuje oheň, inokedy ho zhasí. Je
teplá a studená, unáša alebo ukladá, vyhlbuje alebo hromadí sa, prediera
sa a spomaľuje, napĺňa alebo vyprázdňuje, zrýchľuje alebo je pokojná,
niekedy pohltí údolia veľkými povodňami. Pričinením času a vody sa všetko
mení.“
 |
| Štúdia vody obtekajúcej prekážku, 1509 (vľavo) a štúdia vody padajúcej do stojatej vody, 1509 (vpravo) |
Leonardo
opísal vodu ako „hnaciu silu prírody“ (vetturale
di natura), pričom veril, že voda je pre svet tým, čím je krv pre naše
telo. Chápal, že voda v prírode obieha podľa istých pravidiel. Podľa neho „padá z neba ako dážď alebo sneh,
pramení zo zeme a tečie potokmi a riekami do ohromných zásobární
morí. Voda je nevyhnutná pre človeka, zvieratá a rastliny, ale zároveň
môže byť aj nástrojom ich zničenia. Jej sila je neodolateľná.“ Leonardo bol
svedkom viacerých veľkých búrok, počas ktorých uskutočnil množstvo štúdií
o pohybe vody. Skúmal pohyb vĺn a prúdov a bol prvým, kto
vysvetlil princíp erózie: „Voda rozhrýza
pohoria a vypĺňa údolia. Ak by to bolo možné, znížila by zem do tvaru
dokonalej gule.“ Leonardo študoval
vodu azda aj preto, aby sa ju naučil ovládať. Počas svojho života bol posadnutý
strachom z veľkej vodnej katastrofy, preto vo svojich kresbách
a zápiskoch častokrát opisuje hrozné povodne, záplavy a obrovské
búrky.
 |
| Da Vinci často prirovnával ľudské žily k riečnym systémom - vľavo rieka Arno. |
 |
| Geometrická analýza prúdu rieky a erózie brehov |
Kanály rieky Arno
Da
Vinciho kresby naznačujú zvláštny strach z víriacej vody. Podľa neho nie
je nič desivejšie ako rozvodnená rieka, ktorá trhá svoje brehy a zmieta
ľudí, zvieratá, domy, stromy a dokonca aj samotnú pevninu do mora. Leonardo bol svedkom podobných katastrof, keď
sa rieka Arno vyliala z brehov a zaplavila
blízke okolie 12. januára 1466 a opäť v roku 1478. Zrejme aj
v dôsledku týchto udalostí a snahy vyrovnať sa so svojím strachom,
venoval Leonardo veľa energie na to, aby vyvinul spôsoby a zariadenia na
kontrolu a usmernenie pohybu vody. Navrhol viaceré stavidlá a systémy
kanálov a taktiež vynašiel stroje na hĺbenie kanálov. Jeho najväčším projektom,
na ktorom spolupracoval s filozofom Niccolom Machiavellim (1469-1527), bol
plán na vybudovanie splavného kanála, ktorý by spájal Florenciu s morom.
Súčasťou plánu bolo vysekanie viacerých obrovských stupňov so stavidlami, ktoré
by umožňovali lodiam preplávať pohoriami, pričom voda by sa v tomto
systéme vzdúvala na princípe sifónu. Da Vinci tiež uvažoval o zavlažovaní údolia
rieky Arno a následnom predávaní vody farmárom v údolí, čo by
vtedajšej vláde prinieslo nemalé zisky. Ak by sa tento plán zrealizoval, Da
Vinci a Macchiavelli by zmenili Florenciu na svetovú veľmoc tej doby. Ich
plány však zmarila povodeň na Arne v roku 1504, keď rozvodnená rieka
zničila veľkú časť ich práce. Niektorí odborníci sa domnievajú, že práve
posadnutosť týmto projektom bola Leonardovou motiváciou na zobrazenie tohto
údolia v pozadí slávneho obrazu Mona Lisa, čo tiež riadilo jeho
celoživotné úsilie porozumieť dynamike vody.
 |
| Stroje na čerpanie vody (vľavo) a hĺbenie vodných kanálov (vpravo) |
Z ďalších
nerealizovaných projektov možno spomenúť Miláno, kde Da Vinci pracoval na systéme
stavidiel a vodných kolies určených na čistenie ulíc. Taktiež navrhol
plány na odvodnenie rozsiahlych močiarov v údolí Val di Chiana.
Autor: Mgr. Marek Valko
Zdroje:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára