Slovensko na Ptolemaiovej mape Magna Germania - časť II.

Pokračovanie 1. časti, ktorú najdete na: http://marek-valko.blogspot.com/2012/02/slovensko-na-ptolemaiovej-mape-magna.html 
   
     Z pomenovaní kmeňov na našom území nachádzame Markomanov („marcomani“) a Kvádov („thuadi“), čo podporuje všeobecne uznávané tvrdenia o pobyte týchto keltských etník na našom území. A práve s hospodárskymi aktivitami spomínaných kmeňov (vrátane Kotinov) súvisí aj ďalší topografický názov na mape - „minera ferri“ (železné bane). Tacitus vo svojich prácach píše o Kotinoch, ktorí mali bane na železnú rudu v pohorí Luna (rozumej Luna silva- dnešná Poľana), pričom udržiavali čulé obchodné styky s Kvádmi, ktorých zásobovali želenými zbraňami, pretože boli tvrdšie a odolnejšie ako bronzové zbrane Kvádov.

Obr. 4: Detail dnešného územia Slovenska

       Dôležitým toponymom na mape je „Eburu“, čo je keltské pomenovanie pre kanca resp. vepra. Motiváciou pre pomenovanie tohto azda hradiska bol tvar vrchu, na ktorom sa nachádzalo. V oblasti stredného Slovenska, ktorú obývali spomínané kmene, sa dodes zachovali topografické názvy pomenované po divej zveri. Ide o Ľubietovský Vepor (1277 m n. m.) a Klenovský Vepor (1338 m n. m.), ale aj napr. Braväcovo a i. Práve Ľubietovský Vepor je dobre viditeľný z ohybu Hrona pri Banskej Bystrici, pričom svojím pretiahlym tvarom pripomína ležiaceho kanca, vepra. Takýto tvar reliéfu vznikol vďaka špecifickej geologickej stavbe, na ktorej sa podieľajú hlavne odolné vulkanické horniny ako andezity, ktoré lepšie odolávajú erózno-denudačným procesom než okolité mäkšie horniny, preto tieto kedysi lávové prúdy dnes tvoria výrazné krajinné dominanty. Je teda pravdepodobné, že spomínané Eburu je Ľubietovský Vepor, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že staré hradiská sa v smere toku Hrona za Podbrezovou už nevyskytujú. Otázne však zostáva, či na Ľubietovskom Vepri skutočne kedysi stálo opevnené hradisko keltských kmeňov. Určité odpovede na podobné otázky by mohol poskytnúť archeologický výskum na tejto lokalite. Isté však je, že zo stretegických dôvodov boli vyvýšené miesta mimoriadne vhodné, poskytujúce ďaleké výhľady a prehľad o okolitej krajine a zároveň značne nedostupné, zalesnené, čo v prípade nebezpečenstva zvyšovalo šance obyvateľov na útek pred nebezpečenstvom.

       Poslednými názvami na mape, ktoré môžeme stotožniť s niektorým z našich miest, sú „Setina“ a „Arsitua“. Jeden z týchto dvoch názvov označuje Sitno, na ktorom kedysi skutočne už v praveku stálo rozsiahle hradisko. S najväčšou pravdepodobnosťou je to však „Arsitua“, pretože sa nachádza v blízkosti Poľany, čo zodpovedá aj reálnemu stavu.

Nevyriešené zostávajú nasledujúce názvy, ktoré geograficky spadajú do oblasti dnešného Slovenska: „Setina, Pariena, Imgona, Anduari, Ananii, Bem ges magna“ a možno aj „sudini, tararate“.

Obr. 5: Stav poznania detailu mapy s územím Slovenska

       Mysím, že hľadať ďalšie geografické názvy na mape a stotožňovať ich s našimi dnešnými mestami je prinajmenšom riskantné a zavádzajúce. Tieto snahy sú silené a súvisia s umelým potvrdením slovanského/slovenského etnika v oblastiach, kde jednoducho nemá čo robiť. Pri čítaní niektorých úvah našich bádateľov sa mi až nechce veriť, kam až rozširujú územie pôsobnosti našich predkov a domnievam sa, že sami neveria tomu, čo píšu.

Moja hypotéza o zobrazení Slovenska na Ptolemaiovej mape je teda nasledovná:

Hranice:

• Územie Slovenska môžeme na západe ohraničiť riekou Morava tečúcou zo severu na juh a vtekajúcou do Dunaja, pričom ich sútok sa nachádza v blízkosti mesta Eburodani (Brno)
• Územie Slovenska môžeme na juhu ohraničiť riekou Dunaj (Danubius flu.) tečúcou zo západu na východ
• Územie Slovenska môžeme na východe ohraničiť pohorím Sliezske Beskydy? (Sarmate montes), ktoré plynulo nadväzuje na Karpaty (Carpatus mons)
• Ohraničiť územie Slovenska na severe je problematické z hľadiska absencie prírodných bariér (rieky, pohoria)

Geografické názvy:

• Na mape je zobrazených týchto 6 slovenských geografických pomenovaní: Ľubietovský Vepor (Eburum), Sitno (Arsitua), Poľana (Luna silva), ďalej historická stredoslovenská banská oblasť (minera ferri) a územia obývajúce kmene Markomanov (marcomani) a Kvádov (thuadi).
• Názvy „Setina, Pariena, Imgona, Anduari, Bem ges magna, sudini“ a azda aj „ananii, tararate“ zostávajú doteraz neidentifikované, pričom ich stotožnenie s dnešnými názvami je možné len ďalším systematickým výskumom

Autor: Marek Valko