Gemer, Spiš – likvidácia tradičných baníckych regiónov v praxi

       Myslím, že začať tento príspevok patetickými rečami o bohatej minulosti baníctva a hutníctva na Slovensku je úplne zbytočné. Prakticky v každom lepšom turistickom sprievodcovi po tuzemsku sa môžeme stretnúť s pojmami ako „banícke mesto“ či „technická pamiatka“. Práve tieto fenomény sú dávnymi svedkami umu a prosperity našich predkov, ktorých celoživotnou náplňou bolo rozvíjať nielen ťažbu nerastných surovín, ale aj ich následné spracovanie a distribúciu v štátnom i medzinárodnom kontexte. Iste, banícke mestá s dlhodobou históriou siahajúcou do obdobia vrcholného stredoveku tu boli, sú, aj budú a právom ich dnes môžeme označiť za skvosty nášho kultúrneho dedičstva. Horšie je to už s technickými pamiatkami, ktoré, zdá sa, neprežijú súčasnú generáciu plnú nezáujmu a ignorácie zo strany nielen bežných ľudí, ale aj kompetentných.

        Za príkladmi netreba chodiť ďaleko, veď na Slovensku ich máme mnoho. Stačí spomenúť Gemer alebo Spiš, teda regióny, ktoré v minulosti popri stredoslovenskej banskej oblasti patrili k najvýznamnejším hospodárskym celkom Slovenska v oblasti baníctva a hutníctva. V ťažobnom a spracujúcom priemysle tu počas niekoľkých stáročí pracovali tisícky ľudí, ktorí sa pod vplyvom nesprávnych politických rozhodnutí zo dňa na deň ocitli bez práce, financií, bez ilúzií v lepšiu budúcnosť. Osobne som navštívil viaceré mestá či obce na Gemeri, resp. Spiši, ktoré dodnes so sebou len s námahou nesú ťažké bremeno dôsledkov útlmového programu baníctva. Smutná skutočnosť, že sa s tým dodnes nevyrovnali a nepostavili na vlastné nohy, je zrejmá. Rudňany, Smolník, Rožňava, Slovinky, Železník, Rákoš, Vyšná Slaná, Poproč, Dobšiná, Hnúšťa. To je len niekoľko príbehov so smutným koncom pre ľudí, mestá aj región. Kto nevidel na vlastné oči, neuverí. Ten, kto chce vidieť, ako v praxi vyzerá transformácia hospodárskej politiky Slovenska, nech sa príde presvedčiť. Upozorňujem, je to len pre silné žalúdky.

                                Obr. 1: Zdevastovaný areál závodu v Poproči

                                Obr. 2: Smutná realita v Poproči

Smolník – kedysi slávne banícke mesto, dnes už žiadne stopy po rozsiahlom závode, len kde-tu zo zeme vyčnievajú železné káble, ktoré novodobí prospektori ešte nenašli. Nižná Slaná – unikátna vysoká pec Etelka v žalostnom stave a neprístupná, závod Siderit skrachoval. Rákoš – azda najtragickejší príbeh, z rozsiahleho podniku zostalo len torzo kuplovacej pece (možno je už v zberných surovinách) a ruiny prevádzok. Železník – kedysi líder v ťažbe železnej rudy v Uhorsku, dnes chátrajúca a výrazne depopulačná dedinka v krásnom horskom prostredí. Drnava, Vlachovo – prevažne chátrajúce ruiny. Poproč, Slovinky, Rudňany – obrovské prevádzky, dnes všetky na zaplakanie. Takto by som mohol pokračovať ďalej, ale obávam sa, že by rozsah príspevku príliš narástol. Ostala len nostalgia, spomienky a staré fotografie na časy, ktoré sú už nenávratne preč.

                                Obr. 3: Zo závodu v Smolníku nezostalo okrem zarastených háld prakticky nič

                                Obr. 4: Otrasná realita Slovenskej banskej cesty v Smolníku

                               Obr. 5: Kuplovacia pec v Rákoši ako smutné memento doby

                                Obr. 6: Dom správcu závodu v Rudňanoch

        Preto apelujem na všetkých kompetentných – samosprávy, majiteľov nehnuteľností, pamiatkové orgány a banícke cechy, skúste sa zamyslieť nad skutočným prínosom projektov ako Slovenská banská cesta alebo Slovenská železná cesta. Plány pekné, ale realita je niekde inde. Taktiež organizovanie baníckych šachtágov a podobných podujatí. Iste, myšlienka zachovávať banícke tradície je pekná a ušľachtilá, avšak pre koho ich budeme organizovať o desať, dvadsať rokov? Kde sú konkrétne výsledky odborníkov v geoturizme, ktorých úlohou by mal byť práve rozvoj cestovného ruchu v tejto oblasti? Kde je snaha a iniciatíva finančne poddimenzovaných rezortných orgánov o zachovanie dedičstva našich predkov? Som presvedčený o tom, že financie, ktorými tieto orgány disponujú, sú častokrát vynakladané neefektívne. Je zjavné, že ochrana bansko-hutníckeho dedičstva je v súčasnosti na periférii celospoločenského záujmu, o to väčší obdiv si zaslúži tá hŕstka nadšencov, ktorým osud týchto svedkov stáročnej baníckej histórie nie je ľahostajný.

            O podobných problémoch je potrebné rozprávať otvorene a nahlas. Čo by malo trápiť tých, ktorí sú zainteresovaní, je aj fakt, že susedné krajiny sa nám v ochrane technického pamiatkového fondu vzďaľujú míľovými krokmi. Stačí navštíviť akékoľvek banícke múzeum v Českej republike alebo Rakúsku, kde uvidíte diametrálny rozdiel. Staré banské diela, skanzeny, archaické stroje. Na to všetko je zvedavých množstvo turistov, ktorí aj dnes majú čo obdivovať, vďaka čomu prinášajú nemalé prostriedky do regiónov. U nás je trend, bohužiaľ, opačný. Pamiatky sa likvidujú, chátrajú, a tak postupne prichádzame o to, čo by malo byťpredmetom obnovy, ochrany, záujmu a obdivu zo strany verejnosti. S poľutovaním musím konštatovať, že pri zachovaní status quo u nás pomaly nebude čo chrániť a obdivovať, preto regióny budú aj naďalej ekonomicky stagnovať a bez využitia vysokého prírodného a kultúrno-historického potenciálu sa z nich stanú ešte väčšie centrá nezamestnanosti a kriminality. Stačí len spomenúť nedávny šokujúci prípad likvidácie ťažnej veže v Nižnej Slanej...ale o tom už v niektorom z nasledujúcich príspevkov.

Autor: Marek Valko

Banícka tematika v tvorbe Ernesta Zmetáka

Po dlhšej prestávke vynútenej mojou zaneprázdnenosťou aj naďalej pokračujem v mierne oddychovom tóne, ktorý sa opäť bude niesť v znamení umenia, čím by som rád nadviazal na predchádzajúci príspevok o baníckych motívoch v stredovekom európskom umení. Tentokrát som sa zameral na banícku tematiku v tvorbe významného slovenského maliara Ernesta Zmetáka (1919 - 2004). Akademický maliar, grafik a ilustrátor Ernest Zmeták sa narodil v roku 1919 v Nových Zámkoch. Patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského výtvarného života. Z dôvodu nepriaznivej politickej situácie v roku 1938 nenastúpil na pražskú Akadémiu výtvarných umení. V roku 1943 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Budapešti. Práve štúdiom v Budapešti a jeho napojením na talianske umenie sa líšil od iných umelcov slovenskej moderny, ktorí väčšinou študovali v Prahe a boli tak ovplyvnení Parížom. Podnikol množstvo štúdijných ciest do zahraničia, najčastejšie do Talianska, ktoré bolo jeho celoživotnou láskou. Za života hrdo spomínal na pôsobenie na VŠVU v Bratislave, kde bol asistentom Ľudovíta Fullu (1949 - 1952). Získal cenu na Bienále v Benátkach (1958), titul zaslúžilého umelca (1968), Pribinov kríž I. triedy (2004). Svojmu rodnému mestu Novým Zámkom venoval veľkú zbierku obrazov, pretože zberateľská vášeň ho držala rovnako ako láska k výtvarnej tvorbe. Zomrel v roku 2004 v Bratislave. 

Maľoval to, čo dôverne poznal. Seba, ľudí, ktorí mu boli blízki, veci, ktoré ho obklopovali. Obzvlášť rád maľoval krajinu, ktorá mu bola často predlohou. Preto v jeho tvorbe dominuje Slovensko a Taliansko. Farebná škála sa rozjasňuje cez slovenské hory, stromy, lúky. Cez krajinu, kde, ako sám Zmeták hovoril, sa stretáva nebo a zem. Hoci banícka (montánna) krajina neprekypuje farbami, Zmetáka zaujala natoľko, že ju zvečnil troma obrazmi. Ďalšou oblasťou jeho tvorby sú robotnícke motívy, kde zobrazil každodennú namáhavú prácu baníkov v podzemí. Práve banícka práca a život baníkov častokrát inšpirovali mnohých umelcov k vytvoreniu nádherných umeleckých diel, čoho je E. Zmeták jasným dôkazom. Veď posúďte sami.

Maľované krajiny 

Obr. 1: E. Zmeták: Lom Včeláre (1974)

Obr. 2: E. Zmeták: Magnezitový lom v Košiciach (1963)

    Obr. 3: E. Zmeták: Magnezitový lom (1965)

Kresba tušom

 Obr. 4: E. Zmeták: Hlava baníka (1950)

Drevorezby 

  Obr. 5: E. Zmeták: Odpratávanie jaloviny (1949)

  Obr. 6: E. Zmeták: Nakladanie rudy do vozíkov (1949)

  Obr. 7: E. Zmeták: Odpočívajúci baníci (1949)

  Obr. 8: E. Zmeták: Odpratávanie jaloviny (1949)

  Obr. 9: E. Zmeták: Vŕtanie (1949)

 Obr. 10: E. Zmeták: Baníci (1949)

Použité zdroje: www.webumenia.sk

                         www.zmetak.com

                         www.inba.sk

Autor: Marek Valko

Bratislava na rytinách Friedricha Bernarda Wernera

Friedrich Bernard Werner (1690-1776) patrí k najvýznamnejším kresličom a vedutistom stredoeurópskeho baroka. Počas svojho života precestoval viaceré historické stredoeurópske krajiny ako Čechy, Moravu, Sliezsko, Poľsko, Sasko, Bavorsko, Rakúsko a Uhorsko, a práve vďaka tomu je jeho dielo veľmi rozsiahle. Je autorom stoviek kvalitných rytín a tušových kresieb, vďaka ktorým prekonal dielo M. Meriána zo 17. storočia. Werner svoje rytiny vydal u známeho augsburského medirytca a vydavateľa Martina Engelbrechta (1684-1756)

Obr. 1: Friedrich Bernard Werner (1690-1776)

Prinášam niekoľko veľmi pekných Wernerových medirytín Bratislavy, ktoré sú dnes pre nás vzácnym zdrojom poznatkov o tom, ako Bratislava vyzerala v období baroka. V odbornej literatúre je zmienka o Wernerovej žiadosti z roku 1732 adresovanej vtedajšiemu uhorskému miestodržiteľovi Františkovi Lotrinskému. Žiadosť sa mala týkať povolenia vyhotoviť predlohy v interiéri historickej Bratislavy. O tom, že F. Lotrinský žiadosti vyhovel, svedčia aj nasledujúce kresby mesta ako aj jeho interiéru. Werner pri svojej práci používal najmä techniku lavírovanej perokresby. (1)

Obr. 2: Pekná kolorovaná veduta Bratislavy z pravého brehu Dunaja (dnešná Petržalka) z roku 1732. Hore uprostred názvová páska, pod vedutou register objektov mesta. 

Obr. 3: Pohľad na Bratislavský hrad (1735). Okrem iného zaujme aj intenzívna lodná preprava na Dunaji.

Obr. 4: Veduta mesta spoza mestských hradieb od východu na západ (medzi 1720 a 1756). Dunaj vľavo, všimnite si pekne obhospodarované polia pred mestom, ako aj kolorovanú kartušu s mestským erbom uprostred dole.

OObr.5: Tá istá, tentokrát kolorovaná veduta 

Obr. 6: Veduta mesta tentokrát od severu (medzi 1712 a 1740). Uprostred hore názvová páska, ktorú nesú anjeli, na dolnom okraji erb mesta a figurálna štafáž. Pod vedutou latinský a nemecký text o histórii mesta.

Obr. 7: Pohľad na Bratislavský hrad z Pálffyovskej záhrady (medzi 1720 a 1756). Pod hradom rozsiahla  Pálffyho kúria. Za zmienku stojí zaujímavá konštrukcia postavená okolo mohutného stromu, ktorá slúžila zrejme ako vyhliadka (vľavo).

Obr. 8: Pohľad na kostol a kláštor milosrdných bratov v Bratislave (medzi 1720 a 1756). Medirytina zachytáva pohľad na kláštorný komplex rehole milosrdných bratov (rehola sv. Jána z Boha), ktorí prišli do Bratislavy v roku 1669 a pred mestským opevnením si postavili kostol Navštívenia Panny Márie, kláštor a nemocnicu pre nemajetných obyvateľov (mužov). Objekty boli vážne poškodené vojnovými udalosťami v osemdesiatych rokoch 17. storočia a po rekonštrukcii vznikol takýto pôsobivý objekt jednotného slohového charakteru (1).

Obr. 9: Dóm sv. Martina (medzi 1735  a 1745).

Obr. 10: Barokovo upravená Esterházyho záhrada (medzi 1720 a 1756). Pravdepodobne v priestoroch dnešnej záhrady Letného arcibiskupského paláca 


Použité zdroje: Mollova mapová zbierka (http://mapy.mzk.cz/)
                       (1) http://www.gmb.sk/sk/month/detail/januar_2009


Autor: Marek Valko

Banícke motívy v stredovekom európskom umení

Hoci banícke motívy nie sú v dobových stredovekých dokumentoch príliš rozšírené, predsa sa s nimi môžeme stretnúť v niekoľkých zdrojoch stredoeurópskej proveniencie. Tieto dokumenty sú okrem textovej časti často doplnené aj ilustráciami, ktoré sú dnes pre nás vzácnym zdrojom informácií o baníckej a hutníckej činnosti v minulosti. Špecifickým prameňom sú umelecké diela ako oltárne obrazy či vitráže okien v sakrálnych stavbách, ktoré nachádzame v Nemecku (Freiburg), Rakúsku  a Taliansku (Južné Tirolsko). 

V nasledujúcom článku prinášam prehľad zaujímavých stredovekých vyobrazení baníckej, resp. hutníckej činnosti, ktoré môžeme datovať v rozmedzí od prvej polovice 14. storočia po prvú tretinu 16. storočia. 

Obr. 1: Detail z vitráže gotickej katedrály vo Freiburgu, prvá polovica 14. storočia. Kľačiaci baník kladivkom dobýva zlatú rudu. 

Obr. 2: Baníci posielajú vyťažené zlato na povrch. Detail z vitráže gotickej katedrály vo Freiburgu, prvá polovica 14. storočia. 

Obr. 3: Baník pri dobývaní zlata. Detail z vitráže gotickej katedrály vo Freiburgu, prvá polovica 14. storočia. 

Obr. 4: Kresba z francúzskej knihy "Dvanásť žien rétoriky" (2. pol. 15. storočia) od neznámeho autora. Na alegorickej scéne je zobrazená žena dobývajúca drahokamy, ktorými následne obohacuje knihy ležiace pri jej nohách. Nástroje (kladivko, lopata) aj odev ženy sú zobrazené tak, ako skutočne vyzerali v 2. polovici 15. storočia. 

Obr. 5: Výjav z rušného pracovného dňa pri ťažbe v baniach (Wolfegg Hausbuch,1480) od ilustrátora Erharda Reuwicha.

Obr. 6: Ulrich von Kalbe: Bergbüchlein (1505). Práca baníkov

Obr. 7: Výjav z baníctva (koniec 15. storočia). Muž kope rudu čakanom, ďalší muž vydobytú rudu nazbieral lopatou do noše. Z noše následne rudu presýpa do mechu, ktorý drží mladá žena.  

Obr. 8: Získavanie drahokamov v rieke a podzemí, zobrazené v encyklopédii De proprietatibus rerum (O povahe vecí), 15. storočie.

Obr. 9: Baníci pri práci (De proprietatibus rerum ).

Obr. 10: Sv. Daniel dáva pokyny baníkom (1500-1510) - výjav z oltáru v Bluhnbach v Rakúsku 

Obr. 11: Sebastian Münster - Kozmografia (1508), baníci pri práci.

           

Obr. 12-13: Sv. Daniel a baníci (1510 - 1520) - výjav z oltáru kostola Sv. Barbory, Colle Isarco (Taliansko). 

Obr. 14: Sv. Kryštof a Sv. Daniel (1514) - banícky výjav na oltáre v kostole v Klagenfurte.  

   

 

Obr. 15-18: Detaily z predošlého oltárneho obrazu zobrazujúce banícke činnosti (tlačenie banského vozíka, práca s rumpálom a i.). 

Obr. 19-20: Dva detailné pohľady na vitráže v kostole vo Villandro (Taliansko),1515 - 1525. 

                   

Obr. 21 - 23: Ilustrácie od Josta Ammana v knihe Eygentliche Beschreibung aller Stände auff Erden, hoher und nidriger, geistlicher und weltlicher, aller Kunsten, Handwercken und Händeln (1568). Dielo je známe aj ako "Kniha obchodov". Zľava doprava: mediar, kováč a baník.

Obr. 24: Kolorovaná kresba strieborných baní v Schneebergu, ktoré sú zobrazené v Münsterovej Kozmografii (1508).

Pozn.: V ďalšom článku sa zameriam na zaujímavú knihu z polovice 16. storočia, ktorá je venovaná baníctvu. V tomto príspevku som zámerne nespomenul významný obraz "Rožňavská Metercia" z roku 1513, pretože tento umelecký skvost si zaslúži samostatný článok. Podrobne vás s ním oboznámim v niektorom z mojich ďalších príspevkov. 

Autor: Marek Valko