O pohnutých osudoch slávnych kartografov - Willem Janszoon Blaeu (1571-1638)

Na mojom blogu by som chcel jeho návštevníkom priblížiť často pohnuté osudy kartografov, ktorí to v minulosti vôbec nemali jednoduché. V časoch, keď bola veľká časť našej Zeme v podstate „terra incognita”, ľudia sa dychtivo zaujímali o nové informácie z objavných ciest, ktoré boli jedinou možnosťou, ako vymazať z máp miesta dovtedy nepoznané. Mapy sa dokonca stali obľúbenou dekoráciou v domoch, pričom zároveň slúžili aj na vzdelávacie účely...ale to už predbieham, pretože viac informácií o tejto aj ďalších témach sa dozviete v životopisoch jednotlivých slávnych kartografov, ktorí boli priekopníkmi vo svojom odbore a na ktorých tvorbu nadviazali ich nasledovníci. Začíname životom významného holandského kartografa Willema Janszoona Blaeua.

Willem Janszoon Blaeu (1571-1638) bol holandský kartograf, tvorca atlasov a vydavateľ, ktorý v roku 1599 založil jednu z historicky najväčších kartografických firiem. Rodina Blaeuovcov pochádza z ostrova Wieringen (dnešné Holandsko), kde sa okolo roku 1490 narodil Willem Jacobszoon Blaeu, starý otec Willema Janszoona. S manželkou Annou mali 6 detí a ich v poradí druhý syn Jan Willemszoon (1527- pred 1589) pokračoval v rodinnej tradícii, ktorou bolo obchodovanie so sleďmi. Práve počas jeho druhého manželstva so Stijntge sa im v roku 1571 narodil syn Willem.

           

Detstvo a štúdiá

Dodnes presne nevieme, či sa Willem narodil v Alkmaare alebo Uitgeste. Už ako malý chlapec odišiel do Amsterdamu, aby sa priučil rodinnému remeslu- teda obchodovaniu so sleďmi. Ale Willema táto práca príliš nebavila, pretože omnoho viac inklinoval k matematike a astronómii. Vďaka svojim schopnostiam sa stal žiakom slávneho dánskeho astronóma Tycha de Brahe (1546-1601), ktorý mal na svojich študentov vysoké požiadavky. Niektorých si sám pozval, iných nepochybne prijímal na základe špecálnych odporúčaní. Vďaka tomu môžeme predpokladať, že mladý Blaeu dostal veľmi kvalitné vzdelanie a technické zručnosti, ktoré mu v budúcnosti pomohli vybudovať veľkú kariéru.

Počas štúdií žil Blaeu dva roky na ostrove Hven (ostrov medzi Dánskom a Švédskom), pričom v zime na prelome rokov 1595/1596 býval na Brahovom observatóriu v Urienborgu.

Po návrate z ostrova Hven v roku 1596 sa Blaeu usadil v Alkmaare, no o tomto jeho pobyte dnes vieme len veľmi málo. Oženil sa tu pravdepodobne v roku 1597 s Marretie alebo s Maertgen, dcérou Kornélia z Uitgeestu a tu sa narodil aj jeho najstarší syn Joan.

Blaeu a jeho dielo     

Dňa 21. februára 1598 v Alkmaare Blaeu pozoroval zatmenie Mesiaca, ktoré súčasne s ním zaznamenal aj Tycho de Brahe vo Wandsbecku blízko Hamburgu. Toto pozorovanie urobili obaja s cieľom určiť rozdiel v zemepisnej dĺžke medzi oboma miestami. Vieme aj to, že Blaeu v Alkmaare vyrobil pre Adriana Anthonisza nebeský glóbus s priemerom 34 cm, ktorý čerpal hlavne z vtedy ešte nepublikovaných Braheho informácií.

            Na prelome rokov 1598/1599 sa Blaeu presťahoval z Alkmaaru do Amsterdamu, kde si otvoril obchod s glóbusmi, námorníckymi pomôckami a mapami. V roku 1605 sa opäť sťahoval, tentokrát do Damraku, kde bola v tej dobe koncentrovaná väčšina amsterdamských predavačov kníh a tvorcov máp. Dom, v ktorom mal svoj obchodík mal zaujímavé meno- „U pozlátených slnečných hodín.”

            V roku 1608 mal už Blaeu na svojom konte vydanie výbornej mapy sveta a populárneho námorného atlasu. Medzi jeho prvé diela patria napr. glóbus z roku 1599, mapy európskych krajín a mapa sveta. Je zaujímavé, že v blízkosti jeho obchodu neskôr žili a tvorili ďalší významní holadskí kartografi- napr. Johannes Janssonius mal od roku 1618 svoj obchod vedľa Blaeua a Jacob Colom od roku 1627 oproti.

            Do roku 1617 sa Blaeu na svoje diela podpisoval ako Guilielmus Janssonius alebo Willem Janszoonius, teda bez ďalšieho priezviska. Až jeho neskoršie práce sú signované ako G. Blaeu alebo Willem Blaeu, a to preto, lebo až v roku 1621 si Willem pridal k svojmu menu priezvisko Blaeu(w), niekedy v latinskej podobe ako Caesius na svojich pečiatkách.  Všetky tieto “opatrenia” so svojím menom urobil takmer určite kvôli rivalite s jeho susedom Johannesom Janssoniusom, ktorého meno sa dovtedy na Blaeuovo značne podobalo. Takto sa pridaním priezviska Blaeu zamedzilo nepríjemným omylom, ktoré mohli negatívne vplývať na činnosť oboch vydavateľov.

            O tom, že Blaeu bol vo svojej práci maximálne precízny, svedčí aj ten fakt, že jeho výtlačky boli tlačené na ťažkom, kvalitnom a dobre zastrihnutom papieri na ktorý si Blaeu dával svoj vlastný vodoznak. V snahe udržať vysokú úroveň svojich výtlačkov zamestnal Blaeu nielen toho najlepšieho tlačiara v okolí, ale aj viacerých rytcov, pisárov, kresličov a koloristov.

Blaeu ako výrobca navigačných prístrojov

Výroba navigačných prístrojov v 16. storočí zaznamenala najväčší rozmach najmä v južnom Holandsku, a to v dôsledku veľkých zámorských objavov miestnych moreplavcov. Avšak na exaktnejšie určenie zemepisnej polohy vznikla potreba výroby presných prístrojov fungujúcich na astronomickom princípe a Blaeu sa doslova vyžíval pri tvorbe takýchto prístrojov už pod vedením Tycha de Brahe. Vo svojich námorných atlasoch prejavuje značný záujem o prístroje používané pri námornej navigácii, tieto sám ilustruje alebo vyrába ich verné reprodukcie. Bohužiaľ, dodnes sa nám zachovalo iba niekoľko jeho prístrojov.

Blaeu ako výrobca glóbusov

          Blaeu vyrábal taktiež glóbusy dvoch typov: pozemské (zobrazujúce zemský povrch) a nebeské (zobrazujúce nebeskú sféru). V roku 1599 Blaeu vyrobil svoj prvý pozemský glóbus s priemerom 34 cm. O tri roky neskôr vyrobil malý glóbus s priemerom 23,5 cm, ktorý venoval štátom Holland, Zeeland a Západný Friesland. Jeho dva 68-centimetrové glóbusy vznikli ako reakcia na dva 53- centimetrové glóbusy, ktoré vyrobil Blaeuov konkurent Hondius v roku 1613. Ich príprava bola zahájená v roku 1614 a prezentované boli v roku 1616, pričom ich kvalitu ocenili aj generálne stavy v krajine, od ktorých si Blaeu vyslúžil honorár vo výške 50 guldenov. Je zaujímavé, že tieto glóbusy boli najväčšími po dobu až 70 rokov, kým ich v roku 1688 svojím párom 110 cm glóbusov neprekonal Vincezno Maria Coronelli (1650-1717).

Dvojica Blaeuových glóbusov z roku 1616, v popredí pozemský, v pozadí nebeský.

Blaeu venoval svoju pozornosť potrebám navigácie už od počiatku svojej kariéry. Jeho prvotinou v tejto obasti bol jeho Nieuw graetbouck, z ktorej sa dodnes nazachovala žiadna kópia. Blaeu vydal aj dvoch námorných sprievodcov- Het licht der Zee-vaert (prvé vydanie 1609) a Zeespiegel (prvé vydanie 1623), pričom tieto jeho diela boli neskôr s obmenami vydané ešte niekoľkokrát. V histórii holandských námorných sprievodcov zaujíma Blaeuovo dielo popri Lucasovi Waghenaerovi (slávny Blaeuov predchodca) veľmi dôležité miesto.

Blaeu ako výrobca máp

Mapy Willema Blaeua sú považované za najkvalitnejšie a umelecky vysoko cenné majstrovské diela z obdobia barokovej kartografie. Vydanie prvej sady jeho nástenných máp v roku 1608 spôsobilo, že Blaeu zaujal vynikajúcu pozíciu v oblasti celosvetového trhu s mapami. Publikoval viacero nástenných máp, ktoré boli vytlačené na pergamene alebo papieri, pričom všetky jeho vydania nástenných máp sú dnes mimoriadne vzácne a zberateľmi veľmi cenené.

                        Ozdobná kartuša na mape s podpisom W. Blaeua

Mapy ale v tej dobe bolo možné nájsť nielen v atlasoch, ale aj na stenách izieb. Využitie máp ako závesných dekorácií v moderných holandských domoch spočívalo predovšetkým v túžbe neustále získavať kartografické informácie. Tieto mapy taktiež slúžili ako indikátor spoločenského postavenia, zlepšovali vedomosti ako z histórie, tak aj politiky alebo jednoducho nahradzovali v tej dobe pomerne drahé obrazy.

V časoch, keď tvoril slávny holandský maliar Jan Vermeer, Amsterdam sa stal svetovým centrom tvorby máp. A práve medzi nažiadanejšie diela v tej dobe patrili aj nástenné Blaeuove mapy. Miesta, ktoré jeho nástené mapy zaujímali v domoch, sú najvýstižnejšie zachytené na niektorých Vermeerových maľbách (napr. Geograf) alebo taktiež na maľbe od Pietera de Hoocha- Žena pijúca s dvomi mužmi (1658). Práve takéto pohľady do zákulisia holandských domácností a ich každodenného života svedčia o obrovskej obľube, ktorej sa mapy v tomto období tešili.

Pieter do Hooch- Žena pijúca s dvomi mužmi (1658). Mapa zaujíma

                      dôležité miesto v dome vedľa kozuba. 

Blaeuova mapa Pascaarte van alle de Zécuften van EUROPA

Táto mapa bola prvýkrát publikovaná medzi rokmi 1621 a 1650. Názov mapy sa nachádza vo veľmi peknej ozdobnej kartuši nad dolným rámom mapy. Kartuša je ozdobená autorovou tlačiarskou značkou Willem Jansz Blaeu. Je zaujímavé, že časť tejto mapy možno nájsť na obraze od Jana Vermeera- Geograf (1668-1669).

                        Blaeuova mapa Pascaarte van alle…   

                           

                                        Vermeerov obraz Geograf (mapa je vpravo)

V roku 1630 Blaeu získal 37 medených platní s mapami od Jodoca Hondia a keď ich následne spojil so svojimi vlastnými mapami, v spomínanom roku mu vyšiel tzv. Atlantis Appendix, ktorý obsahoval až 60 máp.

Blaeu ako dvorný hydrograf VOC

Približne v rovnakej dobe bol Blaeu vymenovaný za hydrografa Holandskej východoindickej spoločnosti (VOC), čo bola v tej dobe významná a bohatá spoločnosť zabezpečujúca medzinárodný námorný obchod medzi Holandskom a Indiou. Práve v tejto dobe bol Amsterdam jedným z najbohatších obchodných miest v Európe, centrom bankovníctva a obchodu s diamantami. VOC sa vtedy významne podieľala na bohatstve a prosperite Holandska a Blaeuovo prestížne postavenie v tejto spoločnosti pevne podporovalo jeho reputáciu v prostredí mimoriadne tvrdej konkurencie medzi holandskými tvorcami máp.

Blaeu ako autor Theatrum Orbis Terrarum

Blaeu mal smelý zámer publikovať nové medzinárodné vydanie atlasu sveta a tento jeho zámer je spomenutý aj v amsterdamských novinách z 11. februára 1634 pod článkom s názvom Courante uyt Italien ende Duytschlandt. V roku 1635 sa mu napokon podarilo uskutočniť svoj sen o medzinárodnom vydaní atlasu sveta, ktorý vyšiel pod názvom Theatrum Orbis Terrarum. Napriek zmienke v spomínaných novinách z roku 1634, kde stálo, že „ atlas sa už tlačí”, do konca roku 1634 vyšlo iba nemecké vydanie a aj to nie vo finálnej podobe. Ostatné vydania majú uvedený rok 1635- latinské (13. apríl 1635), holandské (22. apríl 1635) a francúzske (1. júl 1635).

Blaeuove plány však boli ešte ambicióznejšie. V predhovore k nemeckému vydaniu píše: „ Naším cieľom je popísať celý svet, ktorý je na nebesiach i na zemi.” Tento jeho sen sa mu však splnil až „ post mortem”. Z ďalších zväzkov atlasu sveta poznáme ešte talianske vydanie z roku 1640, anglické z roku 1645 a napokon francúzske z roku 1638, ktoré bolo posledným vydaným atlasom v jeho živote.

   W. Blaeu- Hungaria Regnum (mapa Uhorského kráľovstva) z roku 1645.

Keď Willem 21. októbra 1638 zomrel, rodinný podnik prevzali jeho synovia Joan a Cornelius, ktorí naďalej pokračovali v otcových smelých plánoch. Po Corneliovej smrti (1644) v obchode pokračoval Joan už sám a sám si aj vybudoval reputáciu ako skvelý tvorca máp. Joan napokon splnil veľký sen svojho otca v roku 1655, keď vyšiel šiesty, španielský zväzok Atlas Novus, ktorý bol zároveň aj posledným. Joan idúc v otcových šľapajách si stanovil tiež veľký cieľ- jeho zámerom bolo vydať najrozsiahlejší atlas všetkých čias, čo sa mu aj v roku 1662 podarilo, keď svetlo sveta uzrel jeho monumentálny Atlas Major.

Rodinná firma Blaeuovcov napokon skončila neslávne, keď po vydaní španielskej edície atlasu sveta v roku 1672 podnik silne poškodil požiar, z ktorého sa slávny obchod už nikdy nespamätal. Obchod síce pokračoval, ale už nikdy nedosiahol takú úroveň ako predtým. Ďalšou ranou bolo aj úmrtie Joana, ktorý zomrel rok po veľkom požiari. Výtlačky, ktoré sa v horiacom obchode podarilo zachrániť, kúpili ďalší vydavatelia ako F. de Wit a Schenk & Valk, no obchod so slávnou tradíciou a zvučným menom bol napokon definitívne zatvorený v roku 1695.

Joan Blaeu (1596-1673) a jeho astronomický sextant (sextans astronomicus).

A na záver? Snáď len toľko, že Blaeuove diela sú dnes mimoriadne vzácnymi a cennými zberateľskými artiklami, o čom svedčí aj cena jedného z jeho glóbusov, ktorý istá aukčná spoločnosť predala  za závratných 60 000 eur! Z máp dosahuje najvyššiu cenu jeho mapa sveta z Theatrum Orbis Terrarum, ktorej hodnota sa na aukciách pohybuje okolo 11 500 libier.

Autor: Marek Valko