Meno Martina Waldseemüllera je v geografických kruhoch známe najmä vďaka jeho mape, na ktorej sa vôbec prvýkrát objavil názov "Amerika". Povedzme si však stručne niečo o jeho živote a tvorbe. O jeho živote toho dnes veľa nevieme, snáď len to, že Martin sa narodil v roku 1470 v meste Wolfenweiler (dnešný Schalstadt) na severozápade Nemecka. Neskôr sa jeho rodina presťahovala do Freiburgu im Breisgau. O jeho štúdiách vieme len toľko, že študoval na univerzite vo Freiburgu. Zomrel 16. marca 1520.
Tabula Moderna Germanie
Ide o vzácny drevoryt mapy strednej Európy, ktorá zobrazuje územie od Dánska po Alpy a od Francúzka až po Prusko. Mapa bola vydaná v roku 1513 Johannom Schottom v Štrasburgu. Pre nás je dôležité, že na mape je v jej najvýchodnejšej časti zachytené aj územie dnešného Slovenska v oblasti pomenovanej ako HUNGARIE PARS. Na mape je dobre čitateľné pomenovanie Kremnice (Cremnitz) a Trenčína (Drensch), pomenovanie Pasoma/Pasonia môžeme stotožňit s dnešnou Bratislavou. Ostatné mestá na našom území sú rozpoznateľné už horšie, preto si netrúfam interpretovať ich v dnešnej podobe. Predstava transformovať ich názvy do dnešnej podoby je zaiste lákavá, tu ale musím podotknúť, že nepatrím k tým nacionalisticky orientovaným bádateľom s bujnou fantáziou, ktorí sú schopní vidieť pod skomolenými názvami naše mestá, pričom im na to stačia aj dve zhodné písmená, ktoré sa vyskytujú súčasnom názve mesta. Z riek sa dá dobre identifikovať Dunaj (Danubia fl.). Naše územie ja na severe ohraničené pohorím Sarmatti Montes, z čoho môžeme usudzovať, že Waldseemüller vychádzal z Ptolemaiovej mapy Magna Germania, ale o tom až neskôr.
Martin Waldseemüller - Tabula Moderna Germanie (1513).
Detail Waldseemüllerovej mapy s vyobrazením dnešného územia Slovenska.
Charakteristika mapy:
- Názov: Tabula Moderna Germanie
- Publikovaná: v Štrasburgu Johannom Schottom v roku 1513
- Rozmery: 39.0 x 54.5 cm
- Farba: čiernobiela
Rodný list Ameriky
Ako som už spomínal, Martin Waldseemüller je známy predovšetkým ako prvý kartograf, ktorý na mape nazval "Novú zem" ako Amerika, a to na počesť objaviteľa Ameriga Vespuciho. Tento názov autor použil na svojej nástennej mape Universalis Cosmographia, ktorá vyšla 25. apríla 1507 a práve preto si táto mapa vyslúžila aj prezývku "rodný list Ameriky". Avšak názov Amerika bol pre mnohých učencov tej doby kontroverzný, pretože sa viedli spory o zásluhy Ameriga Vespuciho pri objavovaní a pomenovaní Ameriky. Preto v roku 1513 Waldseemüller znovu premýšľa o pomenovaní nového kontinentu, a tak je výsledkom jeho úvah v Ptolamaiovom atlase sveta stiahnutie názvu Amerika, ktorý nahradil jednoduchým pomenovaním ako "terra incognita" (zem neznáma). Avšak do doby vydania tohto revidovaného atlasu sveta bolo vydaných viac ako 1000 kópií mapy sveta z roku 1507, a tak sa ujalo pôvodné pomenovanie Amerika. Ktovie, ako by sa dnes volal Americký kontinent, keby ho tak Waldseemüller v roku 1507 nenazval.
Je zaujímavé, že nástenná mapa bola po dlhú dobu stratená, až kým jej kópiu v roku 1901 nenašiel Joseph Fischer na rodinnom hrade Wolfegg v južnom Nemecku. Dnes je táto mapa jedinou kópiou pôvodnej mapy ktorú poznáme, preto má mimoriadnu hodnotu. V roku 2003 ju odkúpil Kongres USA k príležitosti 500. výročia prvého pomenovania Ameriky a dnes je vystavená v Knižnici Jamesa Forda Bella na univerzite v Minnesote.
Autor: Marek Valko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára