,,Romweg” - jedna z prvých máp zobrazujúca naše mestá

...Erhard Etzlaub je autorom mapy ,,Romweg”, ktorá ako jedna z prvých zachytáva akékoľvek mesto na našom území - ide konkrétne o Bratislavu a Kremnicu, pričom Kremnica je tu zobrazená zrejme po prvýkrát.

Erhard Etzlaub (* 1460, Erfurt -  † 1532, Norimberg) bol nemecký astronóm, geodet, kartograf, fyzik a konštruktér. O jeho živote nevieme takmer nič, pričom všetky informácie o ňom nachádzame len útržkovite v rôznych listoch. Istý Erhart Etzlauber sa stal v roku 1484 obyvateľom Norimbergu, ale jeho povolanie sa v spise neuvádza. Ďalšiu zmienku o osobe menom Eberhardus Eczleiben nachádzame v roku 1468 v súvislosti s jeho prijatím na Erfurtskú univerzitu, ktorá bola založená už v roku 1379 (ide o najstaršiu univerzitu v Nemecku).

          Z listov datovaných rokmi 1500 a 1507 vieme, že bol veľmi dobrým a uznávaným výrobcom kompasov a geodetom. Z ďalšieho listu z roku 1517 sa dozvedáme, že ,,pracoval ako fyzik najmenej štyri roky” a ,,pochádza z mesta Erfurt.” V roku 1515 sa predstavoval ako ,,astronóm a fyzikus Erfurtskej univerzity”. Zomrel pravdepodobne v januári alebo začiatkom februára v roku 1532, pričom po sebe nezanechal žiadneho potomka.

Eztlaub a jeho ,,Romweg”

Erhard Etzlaub - Romweg (1500). Všimnite si pootočené písmo a tiež pomerne presné obrysy Európy v oblasti Apeninského a Jutského polostrova.  

Erhard Etzlaub sa preslávil najmä ako autor veľmi dobrej a na tú dobu pomerne presnej Rímskej cestnej mapy (tzv. Romweg) z roku 1500. Prečo práve rímskej? Ja za tým zaujímavá príčina. Na rok 1500 totiž pripadalo významné kresťanské jubileum- 1500 rokov od narodenia Ježiša Krista, kedy sa v Ríme očakávala masová účasť pútnikov z celej Európy (napr. v roku 1575 ich do Ríma prišlo až 300 000!). Pri tejto príležitosti sa v Ríme s povolením pápeža Alexandra VI. otvorili brány 4 veľkých bazilík a taktiež "posvätná" brána Chrámu sv. Petra, aby mohli pojať státisíce pútnikov z celej kresťanskej Európy. 

          A Etzlaub práve s úmyslom uľahčiť a koordinovať pohyb pútnikov z celej Európy vytvoril vôbec prvú cestnú mapu s vyznačenými cestnými komunikáciami v strednej Európe, ktoré smerovali do jedného jediného bodu- do Ríma. (Známe motto "všetky cesty vedú do Ríma je v tomto prípade mimoriadne výstižné"). Samotná mapa je drevoryt so stereografickou projekciou o rozmeroch 41 x 29 cm a jej mierka je približne 1: 5 600 000.  Tak ako všetky Etzlaubove mapy, aj miestopis tejto mapy je takpovediac "hore nohami", preto je čítanie a orientovanie v nej náročnejšie

          Podklad pre mapu autor čerpal zrejme z ešte staršej Friderikovej mapy a taktiež mu pomohli aj rozhovory s obchodníkmi, ktorí za ochodom cestovali prakticky po celej Európe a mali tak mnoho informácií, ktoré Etzlaubovi pri tvorbe mapy určite veľmi pomohli.

Etzlaub v mape dokonca zobrazil aj vzdialenosti medzi jednotlivými mestami na dôležitých cestách, a to tak, že cesty sú označené bodkami, pričom vzdialenosť medzi nimi predstavuje tzv. nemeckú míľu, teda 7400 m. Takto sa dajú jednoducho spočítať úseky medzi bodkami a keď ich vynásobíme spomínaným číslom 7400, jednoduchou matematickou operáciou dostaneme vzdialenosť medzi mestami.

Oblasť zobrazená na mape sa rozprestiera medzi 58º s. g. š. (Viborg v Dánsku) a 41º s. g. š. (Neapol). Z hľadiska zemepisnej dĺžky je na mape oblasť medzi Parížom na západe a Budapešťou na východe. 

          

Etzlaubovu mapu však nespomínam náhodou. Ide totiž o jedno z najstarších vyobrazení nášho územia s exaktným pomenovaním našich miest ako Bratislava a Kremnica, pričom doteraz sa o tejto mape z mne neznámeho dôvodu vôbec nehovorilo. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o vôbec prvé známe zobrazenie mesta Kremnica na mape, no na potvrdenie tejto hypotézy bude nutný ešte ďalší výskum.

Výrez z Etzlaubovej mapy zobrazujúci dnešné územie Slovenska. Dobre čitateľná je Bratislava (Prespurg) a Kremnica (Cremnicz). Pod Bratislavou  Hainburg (Heijnbrg), južne od Kremnice je Přerov? (Prervicz). Všimnite si pekne vyznačenú obchodnú cestu prechádzajúcu Moravou s dobre čitateľnými názvami českých miest. Naše územie je pokryté vrchmi, severne od nich tečie Dunaj (v skutočnosti južne).

Etzlaub okrem máp vyrábal aj prenosné slnečné hodiny (akúsi vreckovú verziu), ktoré zároveň slúžili aj ako kompas a je autorom aj viacerých almanachov, teda nástenných kalendárov, kde boli zobrazené okrem iného sviatočné dni, fázy mesiaca či polohy planét. Tu teda nesporne využil svoje znalosti z astronómie.

Na záver snáď len toľko, že Etzlaubova mapa pre mňa doteraz zostáva jedným z najstarších relevantných prameňov so zobrazením akéhokoľvek mesta na slovenskom území. To však neznamená, že ich výskyt na starších mapách nie je možný...napríklad Bratislavu nachádzame na ešte staršej mape, ale to už predbieham, pretože o nej si povieme v jednom z nasledujúcich príspevkov. 

Autor: Marek Valko