Naše mestá na Al-Idrísiho mape "Tabula Rogeriana" (časť 2.)

...o tom, ako ich slávny arabský geograf na mapu zapísal a vo svojej knihe opísal :-)

      V druhej časti príspevku o Al-Idrísim nadviažem na moje posledné slová z predchádzajúceho príspevku, kde som spomínal, že na Tabule Rogeriana z roku 1154 je zobrazené aj naše dnešné územie. Tak teda, pozrime sa, čo si Al-Idrísi počas svojich ciest v týchto končinách zaznačil do poznámok a ako sa to prejavilo v jeho najslávnejšom diele.

      Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že na takejto mape sveta dosahuje jej miera generalizácie také hodnoty, že je prakticky nemožné, aby tu bolo zobrazené akékoľvek mesto na na našom území. Opak je však pravdou. Na mape s tak značnými rozmermi (3,5 x 1,5 metra) je väčšia šanca, že sem budú zakreslené aj relatívne menšie, avšak z hľadiska funkcií významné mestá (napr. obranné, obchodné, kultúrne a. i.). Navyše, ako som už spomínal, Al-Idrísi bol pri svojej práci veľmi precízny a Uhorsko dokonca osobne navštívil, takže sám mohol zvážiť, čo do mapy zakreslí a čo nie. A práve vďaka týmto skutočnostiam dnes môžeme náše skúmanie zobrazovania Slovenska na starých mapách aplikovať aj na toto slávne kartografické dielo.

Časť mapy zobrazujúca oblasť strednej Európy. Všimnite si pomerne hustú riečnu a sídelnú sieť. Výtvarne zaujímavo sú prevedené pohoria, ktoré majú tvar tiahnuceho sa hada.  Naše dnešné územie sa nachádza takmer v strede.

Najstaršie zobrazenie Nitry

        

        Tabula Rogeriana má pre nás veľký význam, pretože je to jedna z mála stredovekých máp, na ktorých je zachtytené naše územie aj s mestami. Uhorsko je tu zaznačené ako Bilad ankaria, ďalej tu nachádzame naše dve mestá- Nitru (Neitram) a Bratislavu (Buzana), ktoré sú na nej lokalizované južne od toku Dunaja (mapa je totiž v orientovaná opačným smerom). Dunaj (nahr Danu) a vlastne celá riečna sieť je zobrazená pre nás v netradičnej zelenej farbe.

      Dôležitý je fakt, že ide vôbec o historicky prvé známe zobrazenie mesta Nitra na akejkoľvek mape, pričom dnes môžeme len ťažko predpokladať, že by sme toto mesto našli na mape ešte staršieho datovania. Nitra sa tu však nenachádza náhodou. Už v období vzniku mapy (1154) bola totiž významným kultúrnym a náboženským centrom v širšom stredoeurópskom priestore, pričom nadväzovala na stále  relatívne nedávnu a živú veľkomoravskú tredíciu. A Al-Idrísi to aj postrehol, čoho dôkazom je aj jeho zmienka o Nitre vo svojom cestopise Potešenie toho, ktorý túži po cestovaní cez horizonty, kde sa píše: „Nitra je  veľké kvitnúce mesto rozložené v širokom údolí. Má veľa obyvateľov. Pretekajú cezeň rieky a okolo neho sú úrodné polia. Mesto je veľmi bohaté a má veľa svetských statkov. Okolo mesta sú vinice a kvitnúce záhrady“. Nuž, z opisu vyplýva, že na Al-Idrísiho musela Nitra zapôsobiť skutočne silným dojmom.

Detailný výrez z mapy s vyobrazením Nitry, Bratislavy a Dunaja.

Al-Idrísi spomína aj Bratislavu

        Okrem Nitry však na mapu Al-Idrísi zakreslil aj naše ďalšie mesto- Bratislavu, ktorú zapísal v arabskej abecede bez samohlások ako b-z-n resp. p-z-n. Toto mesto teda môžeme prečítať ako "Buzana, Božan, či Požon", pričom takéto pomenovanie presne zodpovedá známemu názvu Bratislavy v minulosti (po maďarsky Pozsony). Keď Al- Idrísi precestoval v polovici 12. storočia týmto bohatým trhovým strediskom, do svojich poznámok si zapísal: „Būzāna je mesto stredne veľké, kvitnúce, s mnohými obyvateľmi. Mesto je husto zastavané budovami".

                          Mapa na dvojstrane v Rogerovej knihe

Ďalšie zmienky a záhadné mesto "Butaš"

         Z dnešného územia Slovenska Al-Idrísi vo svojej geografickej encyklopédii spomína okrem Dunaja aj ďalšie rieky (Váh, Nitra alebo Hron), ktoré sa do Dunaja vlievajú neďaleko mesta Būzāna a pramenia v horách Balwāk, čo sú zrejme Tatry (alebo v širšom ponímaní Karpaty). V knihe nachádzame aj mesto akési mesto Buţ(a)š. „Buţ(a)š je malé ale kvitnúce mesto. K mestu patria polia a kultivovaná pôda." 

         Bohužiaľ, na mape sa toto mesto nenachádza a na základe tak strohého opisu je jeho   konkrétna lokalizácia len veľmi náročná, priam až nemožná. Z opisu sa dá vydedukovať, že zrejme ide o mesto ležiace na úrodnej nížine alebo v kotline. Niektorí bádatelia ho stotožňujú s Trenčínom alebo dokonca s Rimavskou Sobotou, tu treba ale podotknúť, že ide len o nepotvrdené domnienky bez adekvátnych a spoľahlivých argumentov.

Autor:  Marek Valko