Priznám sa, už dlhšiu dobu ma zaujímalo, akým spôsobom ľudia v dávnej minulosti vyhľadávali rozličné zdroje nerastných surovín. Títo tzv. prospektori jednoducho žili v dobe, keď si nemohli pomôcť modernými postupmi tak ako dnes, a tak sa museli spoliehať výlučne na svoje vedomosti a skúsenosti. Ako sa dozviete v tomto článku, títo odborníci mali vynikajúce poznatky nielen z geológie, ale aj chémie či dokonca geomorfológie. Ale...o tom nám už viac povie sám Georgius Agricola.
Georgius Agricola (1494-1556)- tento popredný európsky učenec 16. storočia
v oblasti prírodných vied zhrnul vtedajšie poznatky o baníctve a hutníctve vo svojom
monumentálnom diele De re metallica (Dvanásť kníh o baníctve a hutníctve), ktoré tlačou
vyšlo v roku 1556, iba štyri mesiace po autorovej smrti. Dielo sa používalo ešte aj v 18.
storočí, čo znamená, že bolo používané počas celých dvoch storočí a môžeme povedať, že
veľkej obľube sa teší dodnes, čoho dôkazom sú preklady vo viacerých európskych jazykoch.
Dielo pozostáva z 12 kníh, ktoré sú tematicky rozdelené podľa jednotlivých oblastí
baníctva a hutníctva. Tak napr. v prvej knihe nájdeme všeobecnú charakteristiku baníctva,
v druhej knihe sa autor zameral na vyhľadávanie rudných ložísk a žíl. Ďalšie knihy sú
venované napr. banskému právu, meračstvu, výstavbe banských diel alebo baníckemu
a hutníckemu náradiu.
Obr.1 Georgius Agricola (1494-1556)
Vyhľadávanie ložísk nerastných surovín
Ako som už spomínal, druhá kniha je zameraná na prospektorstvo- teda vyhľadávanie
ložísk nerastných surovín. Autor sa v úvode zmieňuje o získavaní nerastov bez potreby
náročných kopacích prác alebo výstavby banských diel. Ide najmä o prieskum prameňov
potokov resp. riek, ktoré majú svoj pôvod vo vychádzajúcich žilách. Baník má práve tieto
pramene preskúmať a následne prepraním piesku z potoku a rieky do ktorej ústi zistiť
prítomnosť rozpustených minerálov. Neodporúča však prepierať piesky jazier a morí, pretože
tu sa sedimenty nachádzajú usadené na dne, a tak ťažiť ich je prakticky nemožné.
Zaujímavým odporúčaním pre prospektorov je ochutnávanie vody z prameňov, na základe
čoho rozoznáva 6 hlavných druhov vôd:
- slané, z ktorých sa získava soľ
- dusíkaté (liadok) 1
- kamencové (kamenec) 2
- vitriolové (skalica) 3
- sírne (síra)
- živicové (živica)
Ložiská rúd buď sú prirodzene odkryté alebo ich človek musí vyhľadávať. K prvej skupine
patria prirodzené odkryvy, ktoré vznikajú vodnou eróziou, vyvracaním stromov s koreňmi
vplyvom silného vetra, ďalej skalnými rúteniami, zemetraseniami alebo dokonca úderom
blesku či veľkou lavínou. Zaujímavé sú v tomto prípade antické pramene , ktoré spomínajú
nálezy hrúd zlata pomocou orania, lesných požiarov či dokonca cítením zvierat. Tieto
pramene však treba brať s rezervou, pretože dnes je ťažké povedať, nakoľko sa zakladajú na
skutočných udalostiach a nakoľko sú len fikciou autora.
Metódy vyhľadávania
Ložiská, ktoré ležia pod povrchom musí človek vyhľadávať pomocou svojich znalostí
skúseností, čo si vyžaduje častokrát umenie. Základnou metódou je opäť skúmanie úlomkov
vo vodných tokoch, kde si prospektor všíma najmä ich tvar. Ak sú úlomky hladko obrúsené,
znamená to, že žila, z ktorej tok vyteká je viac vzdialená, pretože úlomky boli počas svojej
dlhej cesty jemne zahladené. Naopak, ak sú úlomky drsné, znamená to, že neboli vo väčšej
miere vystavené obrusovaniu, z čoho vyplýva, že sa ložisko nachádza pomerne blízko. Tu sa
nám len potvrdzuje, ako vynikajúco prospektori ovládali geomorfológiu, dnes by sme mohli
povedať, že boli prvými geomorfológmi vôbec.
Pri ďalšej metóde vyhľadávania je indikátorom vegetácia. Pretože ložisko vydáva
teplé a suché výpary, tráva nad ním ani v chladných mesiacoch nezamŕza, je zakrpatená a má
nezdravú farbu. Dôležité je taktiež všímať si stromy. Keď majú listy na jar namodralú alebo
olovenošedú farbu, ak sú konáre (prevažne vrchné) sfarbené načierno alebo inak
neprirodzene alebo ak sú kmene stromov rozdvojené, vtedy sa pod stromom nachádza
ložisko rudy. Tieto zvláštne anomálie opäť spôsobujú teplé a suché výpary, ktoré tiež
vplývajú na koreňovú sústavu a to tým, že korene stromov sú takto sústavne pripaľované,
čím sa stávajú nepevnými. Preto miesta s vyvrátenými stromami sú vhodné na prieskum.
Sú však aj také rastliny alebo huby, ktoré rastú v istej symbióze so žilami. V tejto súvislosti
možno napríklad spomenúť brezy, ktorých hojný výskyt sa zvykne viazať na ložisko železnej
rudy.
Osobitnou metódou využívanou pri vyhľadávaní ložísk bolo používanie tzv. kúzelného
prútika, ako sa v tej dobe označovala virgula. Prívlastok „kúzelný“ sa nepoužíval náhodou.
V 16. storočí mala cirkev stále veľký vplyv, a tak niet divu, že ľudia pracujúci s prútikom boli
často spochybňovaní a označovaní za kúzelníkov opradených akýmsi tajomstvom. V tej dobe
sa ľudia pracujúci v baníctve delili na dva tábory. Jedni používanie prútika schvaľovali, kým
druhá skupina označovala týchto ľudí za čarodejníkov a zaklínačov, ktorí prútikom úmyslne
hýbu. Pri vyhľadávaní údajne vyslovovali zaklínaciu formulu, ktorú ani sám Agricola vo svojej
práci zrejme z poverčivosti neuvádza. Faktom ale je, že nech bol podiel prútikára na pohybe
virguly akýkoľvek, sila pôsobica nad ložiskom musela byť skutočne značná, keďže
deformovala stromy rastúce nad ním. Materiál, z akého je virgula vyrobená rôzne reaguje na
jednotlivé žily. Napr. lieskový prútik zaberá na žily strieborné, jaseňový na medené,
borovicový na olovené a hlavne na cín a napokon železný alebo oceľový prútik najlepšie
zaberá na zlato.
Na záver Agricola ako zástanca exaktných vedeckých metód vyjadruje svoj názor na
prútikárov a ich remeslo, keď píše, že baník, ktorý chce byť vážený, nepoužíva kúzelný prútik
a zaklínacie formuly, pretože sa vyzná v prírode a vie, že prútik mu nie je na úžitok.
Pozn.:
1 prírodný alebo umelo pripravený dusičnan alkalických kovov alebo žieravých zemín
2 vo vode rozpustná chem. zlúčenina používaná v garbiarstve, kozmetike, farbiarstve a pod.
3 síran niektorých kovov, napr. modrá skalica.
Autor: Marek Valko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára