Pokračovanie príspevku z: http://www.marek-valko.blogspot.sk/2013/05/geografia-na-platne-jan-vermeer-jeho.html
Koberec
Koberce
s orientálnymi motívmi boli v Holandsku veľmi populárne
a častokrát sa s nimi môžeme stretnúť v žánrových interiérových
maľbách. Je zaujímavé, že len zriedka sú zobrazené na podlahe, pretože boli
cenené predovšetkým kvôli svojmu exotickému dekoratívnemu efektu, vďaka čomu
vynikali ako štýlové pokrývky stolov. Dokonca aj bohatí Holanďania v tomto
prípade skôr dávali prednosť skromnejším, ale praktickým doskovým dreveným
podlahám pokrytých rustikálnymi rohožami, ktoré dobre izolovali nohy od chladu
a chránili ich tak pred dlhými a mrazivými severskými zimami. Tak ako
štruktúra okna, aj koberec sa zdá byť totožný s tým, ktorý Vermeer
zobrazil v Astronómovi.
Okno
Základná
štruktúra okna sa zdá byť zhodná s Vermeerovým obrazom „Astronóm“, preto existuje
predpoklad, že ide len o akúsi jej kópiu. Malé farebné obrazce
v jednotlivých okenných tabuliach sú však v Geografovi zobrazené
detailnejšie ako v Astronómovi. Časti okenných krídiel sa, naopak, zdajú
byť len načrtnuté až neúplné.
Stolička
Stolička
situovaná pod obrazom je totožná s tou, ktorú možno vidieť na známych
Vermmerových obrazoch „Dievča s perlovou náušnicou“ a „Koncert“. Túto
podobnosť potvrdzujú dekoratívne kvetinové motívy na čalúnení, ktoré sú takmer
identické s motívmi na spomínaných obrazoch. Tieto stoličky boli typickými
výrobkami delfských manufakúr, pretože len ťažko nájdeme rovnaký druh čalúnenia
v obrazoch majstrov inej proveniencie. V mestskom múzeu v Delfte
sa zachovalo 6 zo 41 takýchto stoličiek, ktoré v roku 1661 vyhotovil
slávny delftský výrobca gobelínov Maximilian van der Gucht pre potreby členov
mestskej rady.
Stolík
Prítomnosť
svetlejšej oblasti s obrysmi vpravo dole potvrdzuje, že Vermeer tu odstránil
list papiera, ktorý predtým ležal na stolíku. Týmto odstránením Vermeer
dosiahol stmavenie okraja kompozície a nasmerovanie záujmu pozorovateľa
smerom do stredu kompozície. Pozorný divák si tiež všimne uhlomer nenápadne
ležiaci na stolíku.
Odpichovadlo
Vermeer
otvoril odpichovadlo v rukách geografa, vďaka čomu môže vykonať určité
merania na mape. Odpichovadlo pôvodne smerovalo dole, avšak jeho následné
pootočenie do horizontálnej pozície je z hľadiska polohy ležiaceho
mapového zvitku (vľavo) a dopadajúceho svetla oveľa prirodzenejšie.
Signatúra
Na obraze
je zvláštne, že v ňom možno nájsť dva podpisy. Jeden sa nachádza
v pozadí na stene medzi glóbusom a mapou, druhý nájdeme na vrchnej
časti skrine. Ešte donedávna však nebol podľa odborníkov veľký podpis (s
dátumom v rímskych čísliciach) na stene pôvodný, aj keď ide
o skutočný dátum vzniku obrazu. Až nedávne rekonštrukčné zásahy vniesli do
celej veci viac svetla, keď preukázali, že oba podpisy sú pôvodné.
Jakubova palica
Niektorí
historici umenia sa domnievajú, že v ľavom hornom rohu okna Vermeer
zobrazil malú časť Jakubovej palice, pomôcky, ktorá bola vynájdená už začiatkom
14. storočia. Išlo o podlhovastý nástroj, pomocou ktorého bolo možné merať
uhlovú výšku slnka a hviezd, ako aj výšku budov a rôznych topografických
objektov v krajine (vrchy, stromy a pod.). Práve vďaka tomu bola
Jakubova palica v minulosti neodmysliteľnou súčasťou práce geografov a astronómov.
Autor: Mgr. Marek Valko
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára