Svet geografie a histórie: Geografia na plátne - Jan Vermeer a jeho Geograf (časť 1.)

Autor: Jan Vermeer van Delft

Rok vzniku: 1669

Typ: Olej na plátne

Rozmery: 52 x 45 cm

Lokalizácia: Städel Musem, Frankfurt nad Mohanom

Nakoľko patrí obraz Geograf k mojim obľúbeným výtvarným dielam, rozhodol som sa, že ho trochu priblížim po jeho kompozičnej a obsahovej stránke. Autorom obrazu Geograf je slávny holandský barokový maliar Jan Vermeer van Delft (1632 – 1675), ktorý patrí k najvýznamnejším predstaviteľom zlatej éry holandského maliarstva. Vermeer sa špecializoval výlučne na interiérové kompozície, kde zobrazoval prevažne strednú vrstvu obyvateľstva v meste Delft, ktoré mu v tomto smere poskytovalo výborné podmienky. Dodnes poznáme jeho 34 malieb. Obraz Geograf vznikal v období rokov 1668-1669 a je len jedným z troch Vermeerových obrazov, ktoré autor sám podpísal a datoval (ďalšie dva sú Astronóm a Kupliarka).

Jan Vermeer van Delft (1632 - 1675)

Geograf na obraze je odetý do typicky voľného odevu japonského typu, ktorý bol v druhej polovici 17. storočia medzi učencami veľmi populárny. Intelektuálne zaujatý muž na obraze je v aktívnej pozícii doplnenej prítomnosťou máp, kníh a glóbusu a zároveň odpichovadlom, ktoré drží v pravej ruke. Energia v tomto obraze je podporená predovšetkým pomocou figurálnej pózy, výskytom predmetov na ľavej strane kompozície, ako aj sekvenciou diagonálnych tieňov na stene vpravo. Vermeer počas tvorby obrazu urobil niekoľko pozmeňujúcich úprav, ktoré zvyšujú dynamiku celého diela. Mužova hlava sa pôvodne nachádzala viac vľavo, pričom muž hľadel do zeme. Aj odpichovadlo bolo zobrazené inak, pôvodne ho totiž autor zobrazil vo vertikálnej polohe, nie v horizontálnej. Na malom stolíku vpravo dole sa pôvodne nachádzal list papiera, no jeho odstránením Vermeer docielil vyššiu tmavosť v tejto oblasti.

Detaily geografovej tváre sú mierne neostré, čo indikuje mužov pohyb. Jeho oči sú zúžené zrejme v dôsledku svetla prechádzajúceho oknom alebo intenzívnym premýšľaním. Podľa niektorých odborníkov obraz poukazuje na „záblesk inšpirácie“ alebo dokonca „zjavenie“. Symbolom tohto zjavenia je záves vľavo, ako aj pozícia nariaseného orientálneho koberca na stole. Muž zároveň berie do ľavej ruky knihu, čo symbolizuje utvrdenie jeho myšlienok.

Mapa

Vpravo na stene sa v čiernom ráme nachádza námorná mapa zobrazujúca Pyrenejský, Apeninský, Balkánsky polostrov a severnú Afriku. Orientácia mapy nie je štandardizovaná, sever sa nachádza vpravo. Pre námorné mapy bolo typické, že detailne zobrazovali navigačné body, potenciálne hrozby na mori a možnosti kotvenia pre lode, a to na úkor podrobnejšie zobrazeného vnútrozemia, ktoré aj v tomto prípade absentuje. Mapa je zároveň doplnená dekoratívnym vyobrazením lode s plne rozvinutými plachtami a mýtickými morskými príšerami, čo je pre mapy tohto obdobia typické. Vermeerovi ako predloha poslúžila skutočná mapa s názvom „Všetky morské pobrežia Európy“ (Pascaarte van alle de Zécuften van Europa), ktorú v roku 1600 vydal Willem Janszoon Blaeu, vydavateľ máp a majiteľ vtedy najväčšieho vydavateľstva v Amsterdame.

Glóbus

17. storočie bolo obdobím významných objavov a časom, keď mapovanie neprebádaných území bolo snom mnohých dobrodruhov, obchodníkov, ale aj geografov a astronómov. Podobne ako pri mape, aj v prípade glóbusu Vermeer použil skutočnú predlohu, keď mu ako vzor poslúžil glóbus známeho holandského výrobcu glóbusov Hendricka Hondia. Glóbus situovaný na skrini a stojaci na štvornohej podložke je natočený tak, aby bol na ňom videteľný Indický oceán. Práve tento detail zrejme poukazuje na národnú hrdosť, ktorú chcel Vermeer zdôrazniť, pretože práve v tejto oblasti mala svoje strategické záujmy bohatá Holandská východoindická spoločnosť.

Odev

Tento typ dovážaného japonského rúcha bol v polovici 17. Storočia v Holandsku veľmi populárny. V tej dobe predstavovali imperiálne kimoná (hol. Keizersrokken) drahý dar, ktorý dostávali holandskí obchodníci v Japonsku. S týmto drahým odevom zvaným aj Japon sa nikde neobchodovalo, preto ich ako výraz svojho postavenia nosili učenci, vedci a dokonca aj najvyšší predstavitelia miest. Sériovo sa v Európe začali vyrábať z dovážaného indického a čínskeho hodvábu až v polovici 18. storočia. Farebný kontrast medzi studenou modrou a teplou oranžovou na geografovom oblečení a hranaté záhyby odevu stimulujú pozorovateľove oči, zároveň však na mladom geografovi zdôrazňujú jeho silný záujem o myšlienkovú činnosť.

Zvitok

Vľavo od geografa akoby bokom leží veľký priesvitný zvitok papiera. S najvyššou pravdepodobnosťou ide o námornú mapu, na ktorej sa nachádza niekoľko jemných obrysov. Bohužiaľ, jednotlivé detaily mapy boli zničené v dôsledku viacerých reštauračných zásahov, avšak niektorí odborníci tvrdia, že zmazanie obsahu mapy je výsledkom nedokončenia obrazu.