François Sulpice Beudant (5.9.1787 – 10.12.1850) bol významný francúzsky mineralóg a geológ, ktorý bol v roku 1811 vymenovaný za profesora matematiky na univerzite v Avignone a o dva roky neskôr aj za profesora fyziky na univerzite v Marseille. V nasledujúcom roku ho Kráľovská mineralogická spoločnosť vyslala do Anglicka, pričom od tohto momentu sa jeho pozornosť sústredila výlučne na geológiu a príbuzné vedné odbory.
V roku 1818 Beudant absolvoval na podnet francúzskej vlády geologickú cestu po Uhorsku, ktorej výsledkom bolo jeho rozsiahle 3-zväzkové dielo „Voyage minéralogique et géologique en Hongrie“ (Mineralogická a geologická cesta po Uhorsku), ktoré bolo tlačou vydané roku 1822. Toto dielo vzbudilo v odborných kruhoch značný ohlas a Beudant si ním získal európsku reputáciu. Je zaujímavé, že Beudant dal ako prvý mená takým minerálom ako anglesit, bizmutit a ceruzit. Je po ňom pomenovaný minerál beudantit.
Obr. 1: Francois Sulpice Beudant (1787 - 1850) Obr. 2: Titulná strana diela
Práve v diele „Mineralogická a geologická cesta po Uhorsku“ Beudant pomerne obšírne píše aj o Tisovci a okolí, keď mu venoval dokonca celú desiatu kapitolu s názvom „Okolie Tisovca a určité vrchy v Gemerskej stolici“. Samozrejme, nie je možné a nie je to ani mojou snahou uverejniť všetko, čo si Beudant zanamenal do svojich poznámok, preto na ilustráciu predkladám len úvodnú časť desiatej kapitoly, v ktorej autor veľmi realisticky opisuje svoj príchod, prvú noc a nasledujúci deň v Tisovci. Do mesta dorazil dňa 29. júla 1818 vo večerných hodinách.1 Ale o tom, čo tu po svojom príchode zažil, nám už viac povie samotný autor:
„Pokračujúc v mojej exkurzii som v noci okolo desiatej hodiny prišiel do Tisovca, malého mesta obývaného Slovákmi. Toto mesto sa nachádza uprostred doliny, cez ktorú preteká malá rieka Rimava. Bohužiaľ, nablízku nebol žiadny hostinec, a tak som v snahe zabezpečiť si nocľah oň poprosil miestneho sudcu, ktorý ma priviedol do akejsi úbohej krčmy, kde nebolo absolútne nič okrem slamy na spanie. Nanešťastie, predomnou tam prišlo šesť židov, ktorých špinavé brady a zanedbaný výzor ma prinútili odtiaľ odísť a hľadať nocľah inde. Miestni obyvatelia ma prichýlili do domu s malou komorou plnou cibule, masla a syra, v ktorej mladý muž, syn domáceho, príšerne chrápal. Tu som spoločne s domácim strávil časť noci, zatiaľ čo moji sprievodcovia podľa všetkého nocovali na ulici. Za takýchto okolností mi trvalo hodnú chvíľu, kým som zaspal.
Ráno pred úsvitom som zamieril do stredu mestečka, kde som zhlboka vdychoval čerstvý vzduch a okolo šiestej hodiny ráno som sa už poriadne priblížil k horám, do ktorých som mal namierené. Cestou späť som požiadal o zoznámenie sa s mietnym evanjelickým farárom. V tomto prípade sa na mňa usmialo šťastie, keď ma M. Šulek 2 ochotne prijal a spoločne so svojou manželkou mi poskytli strechu nad hlavou a veľmi srdečne ma pohostili.“
Nuž, Beudant musel mať po prvej, takmer prebdenej noci, z Tisovca skutočne zmiešané dojmy. Noc strávil v malej komôrke so synom majiteľa domu, ktorý navyše chrápal. Jeho celkový dojem z mesta tak zrejme napravil až ďalší deň, keď sa vybral do okolitých hôr, kde vykonával merania a geologické pozorovania. Cestou späť sa navyše zoznámil s miestnym farárom Gašparom Šulekom a jeho manželkou, ktorí ho, ako píše autor „...ochotne prijali a veľmi srdečne pohostili.“ Beudant pobudol v Tisovci niekoľko dní, počas ktorých podnikal exkurzie do okolitých hôr, pričom si všímal najmä ich geologickú stavbu. Takto postupne navštívil Hradovú či blízke vrchy Muránskej planiny. Určite veľkou pomocou pre neho bolo to, že počas svojho pobytu v Tisovci býval na fare u miestneho evanjelického farára Gašpara Šuleka, ktorý mu ochotne poskytol strechu nad hlavou. Vďaka tomu mal neporovnateľne lepšie podmienky na prácu ako v dome, kde strávil prvú noc.
Po návšteve Tisovca Beudantove ďalšie kroky smerovali na východ - do blízkej Revúcej a na Železník, ktorý si ako správny geológ nemohol nevšimnúť.
---------------------------------
1 Presný príchod je možné datovať na základe Beudantovho merania teploty vykonaného 29. 7. 1818 cestou z Ratkovej do Tisovca.
2 Podľa inicály M. Schulek sa môže zdať, že Beudant navštívil významého tisovského evanjelického farára a národného obrodenca Mateja Šuleka. V skutočnosti však nenavštívil Mateja (zomrel r. 1815, bol teda už tri roky po smrti), ale jeho syna Gašpara Šuleka, ktorý vykonával funkciu evanjelického farára v Tisovci v rokoch 1815 – 1820, teda aj počas Beudantovej cesty v roku 1818. Beudantov zápis mena M. Schulek bol spôsobený zrejme tým, že Gašpar si pred priezvisko vpisoval otcovské meno Matej v podobe Gašpar Matej Šulek alebo Gašpar M. Šulek.
Autor: Marek Valko
-lg.jpg)
